V pondelok ráno vytiahnem ďalší popoluškovský outfit od sestry. Čierny overal, zlaté balerínky a opasok. Chvíľu bojujem so žehličkou, ale výsledok stojí zato. Vplávam sebavedome – aspoň to sebavedomie predstieram – do jedálne, naložím si pečivo a mlieko. Sedím sama pri stole a pomaly prežúvam, namiesto zvyčajného hádzania jedla do seba. Potom sa ponaťahujem ako mačka a ležérne prejdem k nástenke. Stále na nej visí fotka s Maťom. Nevšímam si ju, obzerám si oznamy. Aj dnes sa po mne obráti zopár deciek, ale nepočujem žiadne hanlivé poznámky. Zdržiavam, potrebovala by som, aby už prišiel Jakub. Konečne vchádza do jedálne. Vyzerá akýsi bledý a namosúrený. Načasujem si to tak, aby som prešla v uličke okolo neho. Keď som tesne pri ňom, snažím sa na neho nezízať a robím presne to, čo robil kedysi on. Tvárim sa, že je pre mňa vzduch. Periférne si všímam, že dnes je to on, kto zíza na mňa. Zívnem a pozriem na hodinky, nevenujem mu ani pohľad. Vnútri mi srdce bije na poplach, navonok som chladná ako Angličan.
V triede tiež robím presný opak toho, čo zvyčajne. Namiesto toho, aby som sa rýchlo zošuchla na stoličku a modlila sa, aby si ma nikto nevšimol, prejdem k umývadlu, pred zrkadlom si nekonečne dlho upravujem vlasy a nanášam vrstvu lesku na pery. Je to hlúpe a povrchné, ale čo mám robiť, keď sú moje spolužiačky také? Tým, že som v lete prečítala viac ako dvadsať kníh na ne asi nezapôsobím. A ja potrebujem urobiť nový a lepší dojem. Tento vlak sa už rozbehol a nikto ho nezastaví.
„Človeče, Eli, si to vôbec tým pod tým...všetkým?" nadvihne obočie Maťo, keď vojde do triedy a ukazuje na tvár a oblečenie.
Koketne sa k nemu nakloním, nech si tie sliepky myslia bohviečo a pošepkám mu do ucha: „Nedaj sa zmiasť, pod tou omietkou a požičanými handrami som stále tá istá. Len robím drobný experiment."
Uškrnie sa, ale nepovie nič.
Chvíľu po zvonení vchádza triedna.
„Kým začneme, potrebujem s vami prebrať organizačné záležitosti," oznámi a vytiahne akési papiere. „Našu školu vylosovali ako usporiadateľa volejbalového turnaja stredných škôl. Mojou úlohou je vybrať zopár žiakov, ktorí by nás reprezentovali v kultúrnom programe a sprevádzali jednotlivé družstvá po meste, kým sa bude turnaj konať."
Triedou prebehne vzrušené šumenie.
Kým triedna stihne otvoriť ústa, aby sa nás opýtala, či máme záujem, alebo nebodaj rovno oznámila, koho vybrala, moja ruka bez premýšľania vystrelí do vzduchu.
„Hlásim sa ako dobrovoľníčka," tresnem.
Bez toho, aby zdvihla hlavu od papierov mi odpovie: „Eliška, je to významná funkcia, na to treba aj niečo dokázať a vyzerať reprezentatívne." Dopíše si niečo a konečne na mňa pozrie. Od prekvapenia zažmurká.
„No, myslím, že reprezentatívna by si aj bola..."
„V programe by som mohla zaspievať," skočím jej do reči. Bez vyzvania sa postavím a predvediem školskú hymnu. So zadosťučinením sledujem, ako najprv len vyvaľuje oči a potom spokojne prikyvuje.
„Veľmi milo si ma prekvapila," pochváli ma.
Máličko sa ukloním na efekt a elegantne sa zveziem na stoličku. V duchu vykrikujem YES! YES, YES, YES!!! a imaginárne búšim päsťou do vzduchu. Navonok sa tvárim, že pohoda, veď ja viem, že som dobrá.
„Výborne, takže píšem si Schneiderovú. Ešte niekto?"
Zopár rúk sa zdvihne, medzi nimi aj Evina, a spokojne pozorujem, ako jej triedna vysvetľuje, že by nebolo dobré, keby nás reprezentovala prepadlíčka. Ha, E-witch-ka, suck it up, baby!
Pod lavicou nastavím Maťovi dlaň.
„Kto si a čo si urobila s Eliškou?" zašepká, pokrúti hlavou, ale napokon mi tľapne.
„To je ešte len začiatok," usmejem sa šibalsky.
Každú prestávku sa snažím byť čo najviac nápadná, chodím na vécko a do bufetu, hoci nič nepotrebujem, len aby som sa promenádovala po chodbe. Stojím v rade na bagetu a na chrbte cítim niečí pohľad. Nenápadne mrknem za seba. No jasné, Jakub ma totálne prepaľuje. Keby pohľad mohol zabíjať, ležím tu s dierou v hlave. Pohodím vlasmi, ako som to vždy videla robiť Naďu. Pripadám si lacná a úbohá, ale účel svätí prostriedky. Je mi jasné, že sa za mnou pozerá ešte aj keď kráčam chodbou k triede.
Po vyučovaní som celkom vďačná, že sa môžem zvaliť na posteľ. Nechápem, ako to tie dievčatá robia, že sú celý deň upravené a bez námahy. Liezlo mi na nervy, ako sa mi vlasy v jednom kuse lepili na lesk na pery, že som si musela kontrolovať, či mi z overalu nevykúka podprsenka (mimochodom aj tú mám od Renáty. Riadne vypchatú a s kosticami, neuveriteľne ma tlačila do rebier. Ale ako hovorí Renča, za krásu sa platí.) a či sa mi riasenka neotlačila na viečkach. To by bol ešte len trapas.
Nasúkam sa do pohodlného flanelového pyžama a umyjem si tvár. Zo zrkadla na mňa hľadí stará Eliška. Odrazu mi príde hrozne smutno. Prečo ma nemôže mať niekto rád takú, aká som? Potom sa rýchlo spamätám. Nerobím to preto, aby ma mal niekto rád, ale preto, aby som sa pomstila. A ak za to musím zaplatiť otlakom z baleríniek a vstávaním o hodinu skôr, aby som sa namachlila a vyžehlila si hrivu, tak teda nech!
Ale bolo by fajn mať niekoho, komu by nevadila tá stará sivá myška. Odrazu sa mi rozsvieti! Ale veď ja mám. Prebehnem cez chodbu a zaklopem Maťovi na dvere. Janči je v kúpeľni.
„Môžem?" ukážem na posteľ.
Maťo si zloží slúchadlá z uší.
„Jasné," posunie sa na posteli, aby som sa mohla šuchnúť k nemu. Vleziem pod paplón a opriem si studené chodidlá o jeho horúce nohy.
„Bože, si studená ako trojdňová mŕtvola," strasie ho.
„Čo počúvaš?" beriem mu jedno slúchadlo a strkám si ho do ucha.
„Budeš sa mi smiať," mračí sa.
„Prečo? Je to pekné."
„To sú Goo Goo Dolls, mám ich veľmi rád. Pesnička sa volá Iris."
Natoľko po anglicky viem, aby som porozumela textu. Hneď prvý verš ma dostane na kolená: Vzdal by som sa večnosti pre tvoj dotyk. Zatvorím oči a predstavím si, že aj ja by som mala niekoho, kto by mi také niečo raz povedal. Nechávam sa unášať tónmi, hlavu si opieram o Maťovu, ležíme vedľa seba, každý s jedným slúchadlom v uchu, stratení vo vlastnom svete.
---
Milujem Goo Goo Dolls a zvlášť Iris ma vždy dostane. Máte nejaké tipy na podobné pesničky, ktoré majú navyše aj dobré texty? Inak neviete mi niekto poradiť, ako sa dajú hore pridávať fotky? Keď tam šupnem link na niečo z google obrázkov, nejde to :-( Thx, ladies :-*
