Princ (slash) cyklus jednorázoviek -dokončené

Princ III

Teraz sa však nemohol priveľmi zdržiavať takýmito myšlienkami. Čakal ho trest. Horší než vyčítavý pohľad zelených očí.

Slughorn ho po hodine vzal do kabinetu spolu s tým idiotom Potterom. Dlho ich tam držal a dával im kázeň. To, čo povedal o ich vzťahu, nebolo ani zďaleka to najhoršie.

Udelil im povinnú prácu na jeho večierkoch. Obaja mali robiť čašníkov počas každej akcie Slugyho klubu. Počas roka ich malo byť požehnane a on si bol istý, že prítomní Chrabromilčania si na ňom zgustnú. Nehovoriac o tom, čo všetko môže ten Potter ešte vyviesť.

Už len tá predstava v ňom vyvolávala znechutenie.

Bude si musieť na seba dať tú hlúpu zásteru a celú noc obskakovať ostatných študentov. Mohol síce skončiť aj ako dozor na toaletách, ale Slughorn zrejme tušil, že by sa zmenili na súbojovú arénu, preto ho zrejme tejto potupnej záležitosti ušetril.

Severus sa natiahol po svojej taške a obozretne vykročil späť do školy. Už by tam mal byť. Mal by sa prezliekať a vypočuť si inštrukcie. Poistka bude musieť počkať. Ešte sa ani zďaleka nerozhodol, čo s ňou urobí. Každopádne s jej účinkom na zmenu budúcnosti neurobí nič. To v tej knihe bolo jasne napísané. Časová poistka spôsobí zmenu magickej paradigmy, vytvorí kľučku, slabé miesto, cez ktoré sa zmení jeho budúcnosť... Môže rozhodnúť len o tom, čo urobí, keď sa udalosti ešte trochu viac poopravia. Nechápal, prečo pri Merlinovi musí práve to, koho Potter chce, rozhodnúť o jeho budúcom živote a smrti? Tú otázku odsunul na bok a pokúšal sa udržať si absolútne Snapovský výraz tváre.

Do začiatku Slughornovho večierku už neostávalo veľa času. A profesor mu dal jasne najavo, že ak bude meškať, celú situáciu si tým len viac skomplikuje. Preto sa snažil na večierok toho jeho špeciálneho klubu dostať, čo najrýchlejšie.

Napriek tomu, že sa veľmi ponáhľal, však nezabúdal ani na bezpečnosť.

Ruku mal celý čas položenú na prútiku. Bolo síce príjemné, že ho práve teraz nikto neotravoval, ale kedykoľvek mohol očakávať odplatu od príslušných Chrabromilčanov.

Hneď po príchode do školy na jednej z chodieb narazil na Pottera a Blacka.

Black sa ležérne opieral o akési brnenie a niečo zanietene vykladal svojmu kamarátovi. James počúval len na pol ucha, občas prikývol, ale keď prišiel bližšie, skôr to vyzeralo ako by ho niekto preklial, lebo jeho nohy poskakovali v divokom rytme.

„Tichošľap, no tak, to nie je vtipné... Zruš to..."

„Nie, neurobím to, kým nepoprieš to, čo si povedal v triede!"

„Prečo by som to robil?"

Sirius ďalej nahnevane gestikuloval. Severus zastal a rozhodol sa, že ich bude chvíľu pozorovať.

Aura poistky Pottera obklopovala. Bola všade. Po opätovnom privolaní zaklínadla, mu toto overenie úplne stačilo na to, aby pochopil vážnosť situácie.

Severus si však nebol istý, či si chce zachrániť život práve takýmto spôsobom. Obozretne zastal tesne pri skupinke dievčat, ktoré ako vždy vrhali obdivné pohľady na Blacka.

„Lebo je to mastný Ufňukanec. Slizký had. Sám si to predsa vravel..." ďalej naliehal Sirius.

„Áno, ja viem, že som to povedal, ale to bolo predtým..."

„Nie, tomu predsa nikto neuverí. Poď so mnou do toho nemocničného krídla... Musia ťa vyšetriť..."

„Nejdem nikam, Slughorn na mňa čaká. Okamžite to zruš, Sirius," zadychčane zavrčal James.

Jeho kumpán nahodil výraz bezradného domáceho škriatka. Vytiahol prútik a urobil to, čo sa od neho očakávalo.

„Dobre. Ako chceš. Nič s tým nerob. Pokojne si to s ním rozdaj, ak ti to urobí radosť..." zhnusene sa zachvel.

„Sirius, ja..."

„Alebo ste to už robili? Nie, nehovor mi to... nechcem to vedieť..."

Severus cítil ako v ňom narastá zlosť. Nerobili to a ani to robiť nebudú. Nikdy. V žiadnom prípade sa žiadnou časťou svojho tela nedotkne ničoho, čo by len vzdialene pripomínalo nahého Pottera... Rozhodol sa radšej pokračovať v ceste.

Vďaka svojmu úprimnému rozhorčeniu však nezabočil do chodby, ktorou si pôvodne plánoval skrátiť cestu, namiesto toho sa dostal do tesnej blízkosti tých dvoch a pokiaľ nechcel, aby to vyzeralo, že z nich má strach, musel prejsť okolo nich. A aj to urobil.

„Kde si bol, Fňučko? Plakal si?" počul, ako Black naňho zavolal, ale absolútne ho ignoroval. Dokázal myslieť len na poistku a na to, ako to jeho budúce ja poriadne domrvilo.

Šiel radšej svojou cestou a na svoje veľké zdesenie si uvedomil, že Potter sa k nemu pridal.

„Dohovorím Siriusovi, aby sa takto k tebe nesprával..." prisľúbil mu ochotne.

„To nebude potrebné," chladne hlesol Snape.