Hockey Imagines

8. Brandon Bollig

Ty a Brandon ste sa práve presťahovali do Calgary a zabývavali ste si nový dom. Dokončili ste posledé vybaľovanie a bol práve čas na relax.

"Hey babe, chceš niečo na pitie?" opýtala si sa z kuchyne.

Počula si iba tiché mumlanie. Vedela si, že výmenu znáša veľmi tažko, ale nikdy o tom nechcel hovoriť. Sadla si si vedľa neho na gauč a zobrala chytila jeho ruky.

"Brandon, prosím. Hovor so mnou. Uľaví sa ti," povedala si potichu.

Jemne sa usmial a povedal: "Jednoducho mi chýba všetko, chýba mi domov, chýbajú mi chlapci...mám pocit, že som celý svoj život nechal v Chicagu."

Z očí sa mu vydrala malá slza a začala sa kotúľať po jeho líci. Opatrne si zotrela a pozrela na neho.

"Ja viem, zlatko. Kebyže môžem, tak to hneď zmením. Ale stále sa môžeme navštevovať. Možno niekedy zájdu chlapci ku nám," povedala si a jemne ho pobozkala na líce.

Zobral ťa do tuhého objatia a povedal: "Ďakujem Y/N, ďakujem za všetko."

"Ľúbim ťa a je mojou prácou robiť ťa šťastným aj v ťažkých chvíľach," povedala si usmievajúc sa.

" Poďme objavovať Calgary," povedal popritom ako ťa bral do náručia a niesol na čerstvý letný vzduch.