Child of festivals /sk/

Chapter I.

Autobus sa trmácal po úplne zničenej ceste. Ticho som sedela na pohodlnej pohovke a v ruke držala zápisník. Ten drahocenný kus čierne natretého drevenného obalu s prekrásnou červenobielou ružou uprostred a papierov, ktoré pripomínali starodávne s čiernym orámovaním. Bola som na tento kus právom hrdá, tak prekrásny zápisník som ešte nikde nevidela a dala by som zaň ruku do ohňa. Mám v ňom ukryté všetko: básne, piesne a dokonca aj moje najtajnejšie myšlienky. Jediný, kto sa do toho vživote pozrel, som bola len ja. Nikto nesmie vedieť, čo je tam napísané, a aj keď sa chalani zo skupinu mi ho snažili uchmatnúť, neuspeli.

O dva dni máme koncert a chcela by som mať dovtedy napísanú ďaľšiu pieseň, ale voľako sa neviem na ňu sústrediť. Stále niečo tomu chýba.

"I see this tears in your eyes,
Sorry for my lies..." Potichu som si spievala a zapisovala ďaľšie verše.

"Hana?" Ozval sa Jake. Rýchlo som zavrela zápisník a pozrela sa na neho. V ruke mal obrovský kus pizze. Opierajúc o stenu veselo mľaskal aj keď vedel, že ma to neskutočne rozčuľuje. Ten nechutný zvuk, ktorý počujete, pri jedení, aby vám neušiel každý jeho hryz. Pri tom zvuku mi vždy začne byť zima a neskutočne mi trhá uši. Zagánila som na neho snažila sa to  vkľude predýchať. Škodoradostne sa usmial a pridal na hlasitosti. A dosť! Rozbehla som sa na neho a z ruky mu uchmatla pizzu. Zostal tam prekvapene stáť. Znova som si sadla na pohovku do tureckého sedu a pozrela sa na pizzu.

Tak by som do nej zahryzla, ale nejde to. Proste to nedokážem. Zvraštila som obočie a prebodávala pizzu pohľadom. Nešťastne som sa na ňu pozerala a snažila sa donútiť zahryznúť do nej. Jake si ma všimol a súcitne ku mne podišiel. Tak by som chcela mať jeho žalúdok! Môže zjesť hocičo a hocikoľko, stále je chudý a nič mu nie je. Zato môj štrajkuje už keď si chcem dať celý krajec chleba. Sadol si za mňa a jemne ma objal. Položil si bradu na na moje rameno a psími očami sa na mňa pozrel.

"Aspoň jeden hryz si daj." Stále ma hypnotizoval očami. Nešťastne som si povzdychla a odhodlane sa pozrela na pizzu. To dám. Zdvihla som ju k ústam, no v poslednej chvíli som si to rozmyslela a dala ju od úst preč. Nemôžem. Zas ma napne, zas to môj žalúdok bude chcieť vyvrhnúť.

"Nedokážem to." Nešťasne som hlesla a oprela sa o Jake. Jake je vlasne môj najlepší priateľ a beriem ho ako môjho staršieho brata.

"Zvládneš to. Musíš niečo jesť. Pozri, si len kosť a koža." Povzbudivo na mňa pozrel.

"Vieš, že to nejde. Môžem žiť len na jogurtoch a zeleninových šalátoch, ale musím ich poriadne poprežúvať."  Vzdychla som si. Vzal mi ju z ruky a zdvihol k tvári.

"Viem,  a preto musíš jesť. Aspoň jeden hryz, kvôli mne." Jemne povedal a priložil mi ju k ústam. So strachom som si odhryzla dosť veľký kus a začala prežúvať. Čo ak sa zas? Prehltla som časť kúsku. Nič sa nedeje! Som vpohode! Väčšinou vždy musím utekať už na wc, ale teraz nie! Zázrak!

No len čo som sa potešila, cítila som, akoby sa mi obrátil žalúdok naopak a pizza chcela ísť von. Naplo ma a už som vedela, čia bije. Rýchlosťou svetla som sa rozutekala na wc s Jakom v pätách. Naklonila som sa nad misu a pizza sa rýchlo cez hltan dostávala do úst a potom von. Jake mi chytil vlasy a ustarostene sa na mňa pozrel.

Nakoniec som zo seba dostala aj obed, zeleninový šalát. Prepláchla som si tvár a pozrela sa do zrkadla. Prečo ja?!