How to fall in love?

2

Príjemné čítanie :)

JUSTIN

Zišiel som po schodoch na dolné poschodie. Z kuchyne sa ozýval slabý, tichý spev, ktorý som sa rozhodol nasledovať. Došiel som do kuchyne a tam, sa pri kuchynskej linke zvŕtala Zoey.

Oprel som sa chrbtom o zárubňu dverí a sledoval jej pohyby. Tancovala, zvŕtala svoje boky do rytmu pesničky, ktorá práve hrala v rádiu. Jej postava bola celkom iná, ako jej sestry. Možno nemala 50 kíl, no jej postava bola viac ženská. Mala úzky pás, no plnšie boky.

"Nepotrebuješ s niečim pomôcť?" Opýtal som sa a ona sebou trhla. Zľakla sa ma.

"Justin. Vystrašil si ma." Začala sa smiať a ruku si priložila na hruď. "Kde si nechal Emmu?" Prameň vlasov si prstami založila za ucho a pokračovala v príprave na varenie.

"Zaspala. A keďže ja momentálne nie som ani trochu unavený a nemám čo robiť. Rozhodol som sa ti prísť pomôcť s obedom. Tak, nemáš tu niečo pre mňa?" Videl som, že sa zamyslela.

"Myslím, že by si mohol nakrájať papriku a uhorku. Mäso je už dávno hotové a tak... ja dovarím ryžu a ty urobíš zeleninový šalát." Žmurkla na mňa a začala spod kuchynskej linky vyberať veľkú drevenú dosku. Položila ju na stôl a podala mi nožík.

"Paprika je v chladničke." Otočila sa mi chrbtom a pokračovala vo varení.

"Dobre." Pousmial som sa a vybral z chladničky červenú papriku, uhorku a obyčajný ľadový šalát.

"Ako sa ti tu zatiaľ páči?" Opýtala sa nervózne, pretože medzi nami vládlo divné, možno až nepríjemné ticho.

"Je tu krásne." Zoey sa rozosmiala.

"A to si ešte nič nevidel. Večer by sme sa s Emmou mohli prejsť po pláži. Ak by ste teda chceli." Povedala nenútene a odstavila ryžu bokom, tak aby sa už ďalej nevarila.

"Myslím, že Emm pôjde rada." Odpovedal som, no v toľkej nepozornosti som sa porezal.

"Uhm, Zoey?" Nervózne som sa zasmial a ona sa na mňa otočila.

"Čo sa deje?" Nechápala.

"Nemáš náhodou lekárničku?" Zoey sa zadívala na môj porezaný palec. V jej očiach som zbadal mierne zdesenie.

"Jasné." Odvrátila zrak od môjho prstu a rozbehla sa niekam preč, z kuchyne. O malú chvíľu sa vrátila s oranžovou lekárničkou a začala z nej vyberať leukoplasty. Ani raz sa na mňa nepozrela, dokonca ani na moju ranu.

"Nemám rada krv." Ozrejmila mi, akoby presne vedela, na čo som sa pýtal v hĺbke duše.

"Je to len malé porezanie. Nič veľké." Popostrčil som ku nej svoju ruku. Zobrala ju do svojej a s veľkou nechuťou začala prezerať, akú veľkú ranu mám. Z lekárničky vybrala leukoplast primeranej veľkosti a oblepila mi ním prst.

"Môžem?" Opýtala sa ma a ja som prikývol. Môj palec si priložila ku svojim teplým, mäkkým perám a zľahka ho pobozkala.

"Vraj to pomáha, pri vyliečení." Pousmeje sa a odtiahne moju ruku od svojich pier.

"Tak, pokračujeme?" Pridala hlasitosť na rádiu a opätovne rozhýbala svoje boky.

"Si oveľa väčší živel, než tvoja sestra." Zoey sa na mňa otočila a oprela sa zadkom o kuchynskú linku.

"Hej? Na čo by si ma tipoval?" Ruky si založila na prsiach.

"Podľa mňa si celkom dobrodružný typ. Máš rada prekvapenia. Rada spoznávaš nové veci a užívaš si každú sekundu života naplno." Zoey sa zamračila.

"Tipuješ ma na presný opak Emmy." Pozdvihla obočie. Možno mala pravdu.

"Nie. Hovorím len to, ako ťa opisovala mama. Vraj si jej..." Nestihol som dopovedať, pretože mi skočila do reči.

"Som jej životné sklamanie. Ja viem." Zasmiala sa a pokračovala v krájaní zeleniny, ktorú som mal mimochodom na starosti ja.

"Nie, len nie si podľa jej predstáv. Ale tak to býva.Je dobré byť samým sebou." Žmurkol som na ňu, načo ona ihneď odvrátila zrak.

"A ty? Si podľa predstáv svojich rodičov?" Jej otázku som ani náhodou nečakal.

"Moja mama vždy chcela, aby som bol doktor. Najlepšie, zubár." Rozosmial som sa, no následne som pokračoval. "No a teraz? Je zo mňa viceprezident v jendej firme a rovnako ako moja rodina, aj ja som so svojou prácou spokojný... Ako vlastne pracuješ ty?" Zoey sa trochu zasekla.

"Ja? Som ochranárkou zvierat v tunajšom oceanáriu. Som špecialistkou na delfíny." Zostal som celkom ohromený. Musí to byť úžasné, pracovať s takými zvieratami.

"Nie je to možno nejako extra platené, ale robím čo ma baví." Zoey sa pousmiala a umyté ruky si utrela do riadovej utierky. Medzi nami nastalo ticho. Celkom dlhé, divné ticho. Zoey začala upratovať umytý a u

Ak sa mám priznať, začal som si Zoey trochu prezerať. Bola vážne pekná. Celkom obyčajná, no to ju robilo nezvyčajnou, krásnou.

"Ohovárate ma?" Celkom mnou trhlo, keď sa spoza našich chrbtom ozval hlas Emmy. Do kuchyne vošla v krásnom obtiahnutom športovom oblečení. Mala čierne trojštvrťové legíny, ktoré jej obťahovali krásny, vypracovaný zadok. Ružovo-oranžovú športovú podprsenku. Vlasy mala stiahnuté do jednoduchého, vyššieho copu. Na nohách mala obuté jej nové New Balance tenisky, ktoré sme spolu kúpili počas výletu v Miláne.

"To by sme si nedovolili." Zasmiala sa Zoey a rýchlejším krokom odpochodovala z kuchyne.

"Povedala som niečo zle?" Opýtala sa ma Emma s pokriveným výrazom tváre, no ja som pokrčil ramenami.

ZOEY

Náhle som sa rozbehla z kuchyne na záhradu, kde som si sadla do novopokosenej trávy. Rukami som si zakryla tvár. Čo to robíš, Zoey? Prečo si ho všímaš, keď vieš, že chodí s tvojou sestrou.....! Nikto z nás predsa nechce, aby sa zopakovala minulosť!

"Zo! Už som stihol pokosiť celú záhradu!" Ozval sa spoza môjho chrbta Jaggerov hlas.

"Zoey?! Stalo sa niečo?" Opýtal sa ma, keď si všimol, že niečo nie je v poriadku.

"To nič Jag. Len sa necítim najlepšie." Priznala som a pomaly sa postavila na rovné nohy.

"Nechceš, aby som ti uvaril čaj? Kamilkový." Slabo som prikývla a zatiaľ čo sa Jagger vybral naspäť do domu, ja som prešla na trochu vyvýšené miesto, kopček, z ktorého bol dokonalý výhľad na azúrovo modré more.

"Už rozumiem, prečo si sa nechcela vrátiť domov. Aj ja by som tu zostala, keby môžem." Tichými krokmi ku mne prišla Emma a položila si ruku cez moje plece. Ak sa mám priznať, cítila som sa trochu nepríjemne.

"Nebol to jediný dôvod, prečo som sa nevrátila." Tým ďalším dôvodom bola... Emma. Podviedla ma tak hnusne, ako si to nezaslúži nikto. Zranila ma viac ako ktokoľvek iný v živote. A to bola moja sestra! Vždy bola mierne sebecká, myslela len na seba a svoje potreby. Nikdy nie na potreby iných. 

Nieto ešte myslieť na city iných...

KONIEC!!!

-Lucy:)