Who am I to stand in your way?

So smutným úsmevom som sa pozeral na Stilesa. Zamilovaný pohľad jeho hnedých očí teraz patril niekomu inému. A ten niekto iný bola Malia. Vedel som, že svojim spôsobom sa dokonale doplňovali. Tak trochu balansovali jeden druhého. Ale pohľad na nich ma bolel. Bolelo ma pozerať sa na to, že je s ňou šťastnejší ako kedy býval so mnou. Nikdy som na jeho tvári nevidel ten úsmev, ktorý som tam videl teraz. A aj napriek tomu, že som vedel, že bol so mnou skutočne šťastný, nikdy to nestačilo. Nikdy som ho nevidel tak šťastného ako je teraz. To šťastie z neho doslova sršalo. Na každú stranu a bolo neskutočne nákazlivé. Človek sa nemohol neusmiať, keď videl, aký je Stiles šťastný. A aj keď to bolo to jediné, čo som kedy chcel, nebolo to práve tak ako som si to predstavoval. Ale čo som čakal, že?

Stále som príliš náročný. Príliš poznačený tým, čo spravila Kate. Príliš opatrný na to, aby som niekomu dovolil dostať sa ku mne blízko. Dosť blízko na to, aby ma mohol znova zraniť. Príliš presvedčený o tom, že si nezaslúžim byť šťastný, keď všetci zomreli kvôli mne. A Stiles to vedel. Vedel to a aj tak vložil do mňa všetky svoje nádeje. Veril, že on by mohol byť ten, ktorý mi otvorí oči. Veril, že on bude ten, vďaka ktorému budem znova šťastný. Dôveroval tomu, že dostatočné množstvo lásky, ktorou ma zahrňoval celý ten čas, bude stačiť. Dúfal, že sa mu to podarí. Dúfal a ja s ním. Aj napriek tomu, že som vedel pravdu.

Nezáležalo na tom, ako veľmi ma miloval. Nezáležalo na tom, že to bolo to najšťastnejšie obdobie môjho života. Nezáležalo na tom, že bol jediný, komu som dôveroval. Dosť na to, aby som ho pustil dostatočne blízko. Nezáležalo na tom, ako veľmi som ho miloval ja. Nakoniec som ho aj tak sklamal. Sklamal a zranil. Presne tak ako každého, kto sa dostal príliš blízko. Presne tak ako každého, koho som kedy miloval.

Nikdy som nebol dobrý so slovami. Nevedel som, ako pomocou nich vyjadriť to, čo cítim. A Stiles to vedel. A ja som dúfal, že vie všetko, čo som mu nikdy nepovedal. Dúfal som, že vie, ako veľmi ho milujem, aj keď som mu to nikdy nepovedal. Dúfal som, že vie, že to naozaj bolo to najšťastnejšie obdobie môjho života. Dúfal som, že vie všetko, čo som sa mu snažil povedať, ale nikdy som na to nenašiel odvahu. Dúfal som, že vie, že som ho nikdy nechcel sklamať. Ale niekedy láska proste nestačí. Niekedy to proste nie je dosť.

Pohľadom som pozorne sledoval, ako sa na seba zamilovane usmievajú. Videl som nehynúcu lásku ukrytú v očiach Malie. V očiach Stilesa sa však nachádzalo aj niečo iné ako len láska, ktorú k nej cítil. Niečo, čo som tam už raz videl. Presne v deň, keď som ho od seba odohnal preč. V deň, keď som mu zlomil srdce. V deň, keď som skončil všetko a zničil tak aj svoju poslednú nádej na šťastie. V deň, keď som dostal odvahu povedať mu všetko, čo k nemu cítim. A nakoniec som mu povedal presný opak. Klamal som mu do očí s vedomosťou, že mu zlomím srdce. Ale rovnako aj s vedomosťou, že nájde niekoho, kto ho bude milovať viac ako ja. Vedel som, že ktokoľvek iný mu dokáže dať viac lásky ako ja. Vedel som to a aj napriek tomu som bol sebec a na tých pár mesiacov som ho mal len pre seba.

"Prepáč mi," do tmavej noci som zašepkal tichú prosbu o odpustenie. Bola pre Stilesa, pretože som veľmi dobre vedel, ako moc som mu ublížil. Znamenal pre mňa viac ako ktokoľvek iný. A stále znamená. A nikdy neprestane. Akoby aj mohol? Jediný človek, ktorý si po tak dlhom čase dal tú námahu a venoval sa mi. Snažil sa mi pomôcť a miloval ma viac ako ktokoľvek iný. Snažil sa mi dokázať, že aj ja mám právo byť šťastný. A nakoniec sa mu to aj podarilo. Na pár dokonalých mesiacov v mojom živote som zabudol na všetko zlé. Užíval som si pocit lásky a neskutočného šťastia. A snažil som sa vrátiť mu to všetko rovnako. Snažil som sa, aby bol šťastný a aby vedel, že ho milujem. Aj keď som mu to nikdy nepovedal. Snažil som sa byť šťastný a nemyslieť na nič zlé. Ale nakoniec som zlyhal. A zranil som pri tom jedinú osobu, na ktorej mi záležalo. Zranil som pri tom Stilesa.

Posledný krát som sa na nich zahľadel. Šťastie, ktoré okolo seba šírili bolo až príliš nákazlivé. Láska, ktorú k sebe chovali príliš krehká. Vedel som, že stačilo málo a zničilo by ich to. Ale to som nemohol dopustiť. Bol s ňou šťastný. Milovala ho viac, ako by som ja dokázal. Boli pre seba perfektní. A Stiles bol šťastný. A to bolo predsa to jediné, čo som celý ten čas chcel.

Sklopil som hlavu a pomaly som zoskočil na zem. Posledný krát som sa pohľadom pozrel na Stilesovu izbu a potom som sa otočil. Cítil som, ako sa mi celým telom šíri smútok a bolesť. Ale vedel som, že je šťastný. A kto som bol ja, aby som mu stál v ceste?