Temné hry myšlienok

Masky, masky, čo skrývate?

Bolesť.
Nie takú ako keď spadnete a odrete si koleno, táto bolesť je oveľa, oveľa horšia...
Sedím v obývačke, kúsok odomňa je mama.

Nič netuší...

Netuší to, ako sa so mnou pohrávajú myšlienky, akým smerom sa uberajú a mňa ťahajú so sebou.

Beriem ž... Žiletku. Áno, tú krásnu, malú, tenkú, ostrú kamarátku. Jemne ňou prechádzam po pokožke. Nie však na rukách, ale na stehne. Ľavom. Krv pomaličky tečie a spolu s ňou sa odplavuje malý, veeeeeeeeeeľmi malý kúsok tých pocitov, ktoré ma zvnútra napĺňajú a ja mám pocit, že každú chvíľku prasknem. A tak opakujem pohyby s mojou najlepšou, a teraz aj jedinou, kamarátkou. Tie pohyby sú tak upokojujúce...

Kiežby som sa zvládala ovládať. Potom by som si nemusela dennodenne nasadzovať masky...