Another Demigod Story

1.kapitola

Náhle otvorím oči. Okamžite keď započujem ten príšerný zvuk budíka, prudko sa posadím na postely a samozrejme sa aj preberiem. Nestačím sa ani len sa postaviť, už na mňa z dola, z kuchyne kričí moja „drahá„ mater :

"Nicolas! Už aj nech si tu!! Raňajky sú hotové! A neželaj si ma ak znova zmeškáš školu!!"

Iba prevrátim očami a svižne vstanem zo svojej obrovskej postele. Prekráčam si to až ku svojej skrini, kde jednoducho zhrabnem prvé rifle ktoré vidím a taktiež aj najvrchnejšie tričko, čierne tričko, z mojej hromady oblečenia. O poriadok sa moc nestarám. To za mňa robí upratovačka, ale do šatníku jej zájsť nedovolím. Ja som to takto nechcel, to moji rodičia! Chcem byť aj trochu samostatný, ale našťastie to aj som. Veď sa o mňa tý dvaja ľudia ktorí si hovoria moji rodičia vôbec nestarajú! A za to ich nenávidím. Iba to na seba všetko rýchlo navlečiem a následne prejdem do svojej osobnej kúpeľne.

Postavím sa pred zrkadlo a prehrabnem si svoje čierne vlasy, aby som ich mal prirodzene rozstrapatené. Uškrniem sa a žmurknem na seba. Spokojný so svojím výzorom sa ešte navoňavkujem a zídem dvoma schodiskami do kuchyne.

Na stole v jedálni je iba jeden tanier, na ktorom sú ovsené vločky s orieškami! Fuj! Podľa mojej matky to sú „výživné raňajky„ a sú pre mňa dobré a zdravé, ale pre mňa to je iba humus a ďalší výmysel mojej drahej matere. Povzdychnem si, sadnem si na elegantnú bielu stoličku a tanier odsuniem na bok. Tvár si zaborím do dlaní a tak chvíľu iba sedím. Prečo sa ma preboha snaží napchať týmto! Vie že to nezjem! Teraz budem, ako vždy až do obeda hladný! Agh!! A táto žena si chce hovoriť mama!

Kútikom oka zazriem hodiny na sporáku. 7:48. O dve minúty tu bude môj odvoz. Vybehnem si do izby pre školskú tašku a keď som zase dole, čas mi oznámi, že môžem rovno výjsť pred dom. Iba na seba ešte hodím bundu a obujem si tenisky.

Otvorím velikánske hlavné dvere a ihneď môžem vidieť limuzínu, ktorá stojí pár metrov od dverí a zároveň asi v takej istej vzdialenosti od mramorovej fontány. Podýdem k dlhému čiernemu autu a otvorím dvere. Keď už sedím vnútri, silno ich zabuchnem.

"Dobrý deň, mladý pán Jackson." zdvorilo ma pozraví pán Cordon a kývne na mňa hlavou. Môžem to vydieť v spätnom zrkadielku.

"Dobré ráno pán Cordon." poviem slušne, ale poriadne som sa premáhal, aby som náhodou neodsekol niečo škaredé na jeho adresu. Tak na sa neho iba poriadne zamračím a on vyrazí do školy. Nikto by mi neuveril, keby som mu povedal, koľko mu za môj odvoz moji rodičia platia! Nehorázne veľa!! Ale oni sú proste šialení.

V limuzíne mám priestor iba pre seba, takže sa poriadne vyvalím. Myslím, že by som sa mal predstaviť.

Som Nikolas Jackson a mám 15. Mám čierne neposlušné vlasy a vysokú, taktiež aj vyšportovanú postavu. Mám zelené oči, farby asi takej, akú ma tráva. Svaly mám trošku vyrysované. Som veľmi športovo založený, milý, odvážný, bláznivý a musím povedať, že aj veľmi atraktívny. Nemám žiadne hobby.

Žijem v snobskej rodine, lebo môj otec síce ani prstom nikdy nepohol ani nepohne, zdedil miliardy a miliardy dolárov po mojom starom otcovi, ktorý celý život tvrdo pracoval. Aj s mojou starkou umrel, keď som mal jeden rok. Umreli počas vojny. Teda na vojne neboli, ale išli na dovolenku a cestou späť mali autohavárku. No určite! Typická výhovorka na niekoho smrť!

Moji rodičia, ako sa už dalo zistiť, sú príšerní!! Absolutne sa o mňa nestarajú a ani voči mne neprejavujú nijaký záujem. Nenávidím ich!

Mám malinkú 5-ročnú sestričku Sally. Mám ju veľmi rád! Je pre mňa niečo ako žiarivá hviezda v tejto tme noci. Záchytný bod, ktorého sa držím. Veľmi sa podobá na matku. Našťastie nie správaním, ale jej pekným výzorom. Matka bola veľmi pekná, kým vlani nešla na plastiku. Teraz vyzerá príšerne!Zo Sally raz bude prekrásna, múdra a čestná žena. A ja na ňu budem môcť byť hrdý! Nebude ako matka!