Myslíš, že vieš..
Že poznáš.
Ale naozaj?Čo ak črepiny sĺz rania hlbšie, než ostrie noža?
Čo ak rozbitý svet nie je napraviteľný chabou páskou?
A čo ak bolesť je večná?Myslel si na to niekedy?
Lebo kvapky plné rán nepadali z mojích očí len tak bez následkov.
A chaos pretrval.Viem, nechcel si sa hrať...
A vraj ani ublížiť.No slová padali do duše ako kamene.
Ťažké, neznesiteľné a nehybné.
Rozbili môj svet.Ešte stále si myslíš, že ma poznáš?
YOU ARE READING
Blízko
PoetryBlízko k stenám budovaným vôľou, bližšie k jazvám po boji, najbližšie k môjmu srdcu.