Je to dva týždne od toho čo nám rodičia oznámili ich rozvod. Večer ideme s mamou do reštaurácie.
,,Prečo sa musím pchať do týchto šiat?"
,,Ideme na dôležitú večeru. Preto." odpovedala mi mama.
Celý deň sa na tento večer teší a nechápem prečo. Naviac sa musím zmestiť do červených šiat, ktoré som už rok na sebe nemala.
Prišli sme do tej reštaurácie a išli sme k stolu.
,,Mama ale tam už niekto sedí.."povedala som keď som uvidela nejakých cudzích ludí.
,,Áno. Ja viem."
,,Kto je ten muž?" vyzvedal brat
Mama neodpovedala.
Prišli sme k stolu. Ten neznámi muž sa postavil.
,,Rád ťa zase vidím zlatko." potichu mame povedal do očí a pobozkal ju na pery.
S bratom sme sa na seba len nemo pozreli a sadli si.V tu chvílu mi bolo všetko jasné! On je ten čo spôsobil rozvod! Už teraz ho nenávidím!
,,Toto je moja dcéra Evelin, má 14 a tento rok vychádza školu. A toto môj syn Alex, je prvák na strednej. Deti, toto je môj nový partner Jakob" predstavila nás mama.
Aj stou mojou všetkou nenávisťou som bez slova sedela. Len som čakala kedy odtial konečne vypadneme.
,,Odprevadím vás domov" povedal ten mnou nenávidený muž.
,,To nemusíte..však mama? My to zvládneme" hneď som odpovedala. Ale to bolo zbytočné. Odprevadil nás až domov.
My s bratom sme išli popredu a po ceste sme sa rozprávali.
,,Čo si o ňom myslíš?" začal sa ma pýtať brat.
,, Nenávidím ho!"
,,Vieš..nemôžeš obviňovať všetkých naokolo kvoli ich rozvodu."
,,Čo? Veď to on je ten dôvod"
,,To nemôžeme vedieť..ktovie čo sa medzi našimi stalo" tým to ukončil.
Hneď ako som otvorila dvere od domu, utekala som hore do izby. Na dnes bolo toho na mňa dosť.Zaspala som.
