Oznámenie

70 3 0
                                    

,,To bol hrozný deň!"nahnevane som povedala keď som prišla domov zo školy.
,,Čo sa stalo?"spýtala sa mama.
Ja som si vyzula moje ružové, vždy špinavé conversi a bez dalších slov som šla hore po schodoch do mojej izby. Izbu mám hneď vedla môjho staršieho brata Alexa. Má 16 a teraz chodí na strednú. Stále sa vychvaluje tým že je najsexy chalan na škole a to na ňom neznášam!Aj keď je naozaj pekný (ako brat samozrejme). Má hnedé oči a krátke blond vlasy. Máme sa veľmi radi a aj preto teraz prišiel za mnou..
,,Evi?Čo ti je?"
,,Nič len ma dnes úplne nasral jeden kretén".
,,Chceš sa o tom porozprávať?"
,,Nie.."
Neskôr si nás rodičia zavolali do kuchyne.
,,Musíme vám niečo povedať."začala mama,,viete už nejakú dobu si z vašim otcom nerozumieme a ja som si našla nového partnera..tak"
,,Čože? Vy sa rozvádzate?!"zkríkla som.
,,Vieš obaja sme si uvedomili že by to bolo takto lepšie"odpovedal otec.
,,Aj s bratom sme si všimli že sa často hádaju ale toto?nechápem ako to mohli spraviť..a mama?nový partner?podvádza otca?je toto naozaj moja rodina?"stále dokola som si kládla tieto otázky..
Brat ma ako vždy prišiel utešiť.
,,Vidíš?"vzlikavo som povedala.
,,O čom to rozprávaš?
,,Mama sa o tom rozprávala so spolužiakovym otcom..ten spoližiak mi to dnes povedal ale nechcela som tomu veriť. Myslela som že si len vymýšla."
Brat ma objal a ďalej utešoval ako len mohol. Keď už som prestala plakať odiešiel.

-Čau😀
-Ahoj
-Je ti dobre?😵
-Hej len..rodicia😢
-Co snimi?😵
-Ja idem.v skole sa porozpravame ahoj
-Okej maj sa
Po správach s Lilly som si išla lahnúť a spať.
Ráno keď som vstala mi bolo zase hrozne. Obliekla som si čierne tričko s krátkymi rukávmi a modré legíny, ktoré nosím najradšej. Učesala som si po zadok dlhé blond vlasy, obula topánky a šla do školy. Pred vchodom ma čakala Lilly. Mala na sebe nové čierne džínsy. Boli TOP👌.
,,Ahoj Evelin"pozdravila ma a objala.
,,Ahoj."
,,Tak hovor čo sa deje?"
,,Mal pravdu..rozvádzajú sa."
,,To ma naozaj mrzi."
Ďalej som sa už o tom nechcela baviť tak sme išli do triedy.Ako vždy.Neskoro.
,,No pravdaže. Vôbec ma neprekvaju váš čas príchodu" nahnevane povedala učiteľka fyziky.
,,Prepáčte" naraz sme sa ospravedlnili a sadli si do svojich lavíc.
V škole som sa nedokázala sústrediť..

Náhodné šťastieWhere stories live. Discover now