Love Or Not? | lrh ✔

Chapter 40.- Why?

"Bude to v poriadku. Budú si musieť zvyknúť," usmiala som sa, a pohľad mi padol na Bryanu predo mnou, ako nesie asi desať pízz.

"Vy ste skutočne super gentlemani," povedala som smerom k chalanom, ktorý ignorovali ako sa s tými pizzami trápi.

"To je v poriadku." opatrne sa usmiala a ja som jej pomohla s tými krabicami.

"Vidím," ironicky som poznamenala a do úst si dala kúsok pizze. Ako vždy, vynikajúca.

-Luke-

"Čo tu kurva robíš?" vybehol som po osobe ktorá s úškrnom na tvári stála vedľa dvier.

"Nehovor mi, že ma nerád vidíš. Ja viem, že som ti chýbala zlato," koketne sa usmiala a pohodila jej vlasmi, ktoré už neboli čierne ale blond. Aj tak jej duša bola čierna. Ako všetky moje spomienky na ňu. Necítim k nej ani to podlé kamarátstvo, cítim k nej čistú nenávisť. K nikomu som nikdy v živote necítil nenávisť, len k nej. Ona mi zničila život, podvádzala ma boh vie ako dlho, klamala ma, vysmiala sa mi do očí a odišla. Bez stopy, ale potom sa vrátila a teraz má v pláne zničiť môj život. Môj život, ktorý teraz konečne dostal zmysel. Mellisa. Mellisa a dieťa, chalani, moji priatelia. Všetko je úžasné, no ona urobí všetko preto, aby ma dostala na dno. No tento krát jej to už nedovolím. Nikdy viac. Nemôže ma dostať na dno, ktoré som vo svojom živote pocítil už toľko krát... Tentoraz nevyhrá. Víťaz budem ja a môj život.

"Nevolaj ma zlato, medzi nami nie je nič čo bolo," zavrčal som.

"Neklam sám seba," kráčala ku mne. "Viem, že ma chceš." jazykom prešla po spodnej pere. Za iných okolností by mi to prišlo zvodné, ale teraz to bolo maximálne nechutné.

"Jediné, čo chcem je aby si okamžite vypadla z tejto miestnosti a z môjho života. Už sme to ukončili. Ty a ja sme spolu definitívne skončili." schladil som ju, no o na sa nenechala odradiť.

"Miluješ Mellisu, však áno?" usmiala sa a bola už natesno pri mne. Jej výška bola oproti mne priam smiešna. Rukami začala brázdiť pod mojím tričkom.

"Hej milujem a nedotýkaj sa ma!" odstrčil som ju od seba.

"Nechceš, aby sa jej niečo stalo, však?" svoju spodnú peru vsunula medzi zuby.

"Nie nechcem," odpovedal som jej s obavami.

"Ak teda nechceš, aby sa jej niečo stalo, alebo nebodaj tvojmu dieťaťu-"

"O čom kurva hovoríš?! Nechaj mňa a moju rodinu na pokoji!"

"Neskáč mi do reči, zlatko," prešla za mňa.

"Nevolaj ma tak," precedil som medzi zuby. Jej prítomnosť ma dostávala na to miesto, kde som bol. Ale tam sa už dostať nechcem, nemôžem to dovoliť. Nesmiem jej podľahnúť. Mám rodinu, snúbenicu, dieťa. Nemôžem ich nijako ohroziť.

"Ak nechceš aby sa im niečo stalo," šepkala do ucha. "Tak sa so mnou vyspíš. Teraz, na tejto posteli." cítil som štipku víťazstva v jej hlase.

"Arzaylea, toto odo mňa nemôžeš chcieť... Mám rodinu, nemôžem Mellisu podviesť, nemôžem ju zradiť-"

"Ona sa o tom nedozvie. Ak nezoberieš, tak sa so svojou snúbenicou a aj deckom rozlúč. Nemáš na výber, Hemmings. Vyhrala som." samoľúbo sa uškrnula a ja som zavrel oči. Mala pravdu, vyhrala. Trafila moje citlivé miesto. Budem musieť urobiť tú otrasnú vec, ktorú odo mňa chce.

"Keď to spravím... Prisaháš, že dáš mne Mellise pokoj, že odídeš z nášho života? Prisaháš?" oči som otvoril a videl ju pred sebou, už nahú.
Nič sa na nej nezmenilo. Tie isté krivky, tie isté jazvy a to isté telo. No musím uznať, teraz vypadá o niečo lepšie, ako keď bola so mnou. Aj tak mi je ľúto každého chlapca, ktorý sa jej dostane do rúk.