Neveriaca

46

,,Ehm, tak to teda gratulujem." povedal som s miernou iróniou a nechuťou. Ona má poondiateho priteľa! Nemohla mi to povedať skôr?!
,,Si v poriadku?"
Zrazu sa stará...
,,Jasné, ale už pôjdem."
,,Jayden, prosím..."
,,Kate, daj mi pokoj. Navždy."
,,Nedám."
,,Už s tebou nechcem mať nič spoločné. Vôbec nič. Rozumieš?"
,,Väčšieho hlupáka, ako teba som ešte nevidela. Už som sa tešila, že konečne mám priateľa, ktorému môžem veriť. Zjavne som sa mýlila."
Po jej líci začali stekať slzy... Ničilo ma, keď som ju videl takúto, ale čo som mal robiť?
,,Tak si choď za svojim milým, neveriaca."
,,Si len obyčajný žiarlivý sviňiar."
,,Aj takí musia byť."
Nečakal som na jej odpoveď. Otočil som sa a odišiel. V ten deň som ju navždy stratil.