,,Ešte stále ste sa nerozprávali?"
Spýtala sa ma moja najlepšia kamarátka Lucka ale ja ju volám Lucy.
,,Nie a ani tak skoro sa nebudeme rozprávať". Povedala som smutne
,,Ja tomu proste nechápem. Na sociálnych sieťach si píšete normálne ale v reály na seba len pokukujete a nepoviete ani pol slova.". Zasmeje sa
,,Nepokukujeme po sebe. Dobre priznávam možno naňho pozerám ale on po mne nie". Zas zmutný tón
,,Dievča otvor oči!". Buchla ma po rameni a zasmiala sa.
Nechápavo som na ňu pozrela a v tom sa otvorili dvere od triedy. Vošiel dnu učiteľ a ja som dávala pozor na jeho výklad.
Asi po 15 minútach niekto zaklopal a otvoril dvere. Bol to on! Ale čo tu sakra robí, je o rok starší takže tu nemá čo robiť.
,,Sorry že ruším ale náš učiteľ chce s vami hovoriť". Povedal znudene
Učiteľ mu povedal nech tu ostane a dá na nás pozor a šiel preč. On sa otočil na nás a sadol si za katedru. Všeci sa začali baviť no ja som vnímala len jeho pohľad na mne. Pozerali sme si do očí no ja som to prerušila a šla na sociálne siete.
YOU ARE READING
Where you go? ✔
Short Story×Musíme sa rozlúčiť •Kam ideš? ×Odchádzam zo sociálnych sietí ~~~~~~ Socialne siete vraj zabíjajú mladých ľudí. Ja som vďaka sociálnym sieťam s láskou môjho života. ----------------- ❤ 31.10.2016 #12 in Short Story ❤
