French Mistake#2

Začiatok šialenstva

Dean so Samom sedeli za motelovým stolom a spoločne prezerali internet a noviny hľadajúc nejaké stopy čo by im pomohli zistiť kde sa práve niečo deje. Problémom však bolo, že tie stopy nebolo ťažké nájsť. Práve naopak. Bolo ich až priveľa. Toľko nezvyčajných prírodných úkazov nevideli od tej záležitosti s Luciferom a apokalypsou. Niečo sa dialo. Niečo veľké.

,,Deane, nie je už načase?" Nenápadne nadhodil Sam. Ani nezdvihol oči od notebooku.

,,Načase na čo?" Nechápavo odvetil Dean.

,,No veď vieš, aby sme zavolali Casa."

,,Same, ten chudák len prednedávnom získal späť svoju milosť. Nebudem ho ničím takýmto zaťažovať." V hlase mu znela rozhodnosť, nad ktorou Sam zdvihol obočie.

,,Prednedávnom? Máš trochu zvláštny pojem o čase, ale dobre. Predsa len, nemali by sme sa s ním ohľadom tohto," rukou zagestikuloval k počítaču, ,, poradiť?" Dean sa zhlboka nadýchol a pretrel si oči. Vedel, že jeho mladší brat má pravdu, ako obvykle. To však neznamenalo, že ho neškrelo keď vyberal mobil z vačku a začal vytáčať anjelovo číslo.

,,Dean?" Ozvalo sa po pár zazvoneniach.

,,Ahoj Cas, môžeš hovoriť?"

,,Samozrejme. O čo sa jedná?" Dean si bol veľmi dobre vedomý pohľadu, ktorý naňho cez stôl vrhal Sam a pustil sa do rýchleho vysvetľovania situácie. Po pár vetách bol Cas viac ako v obraze.

,,Dean, teraz ma veľmi dobre počúvaj. Tie znamenia, úkazy čo sa práve dejú súvisia s niečím, čo sa stalo v nebi. Neviem presne detaily. Anjelské rádio je v poslednom čase akoby mimo frekvencie. Anjeli majú problém dorozumievať sa a situácia je viac ako napätá. Hannah ma k tomu nechce pustiť bližšie, no ani sa jej nedivím. Jediné čo viem naisto je, že sa to točí okolo nejakej ľudskej bytosti, ktorá je pravdepodobne buď nezvestná alebo v zajatí démonov. Každopádne buďte opatrní. Radil by som vám, aby ste sa od toho držali ďalej, no aj tak by ste ma neuposlúchli." Pri tom poslednom sa Dean musel pousmiať nad priateľovou poznámkou.

,,Neboj Castieli. Budeme si dávať bacha ako obvykle."

,,Veď toho sa práve bojím. Onedlho, ak sa mi podarí, tak sa k vám pripojím. Zatiaľ zbohom." Povedal hlbokým hlasom.

,,Hej, maj sa." A zložil.

,,Nóóó?" Okamžite sa ozval Sam: ,,Čo povedal?" Dean mu to celé v krátkosti zreferoval a jeho brat sa naňho zamračil.

,,Prečo si mu nepovedal o tom dievčati s démonmi? Veď hovoril o ľudskej bytosti v centre záujmu. Čo keď hovoril o nej?" Dean si podráždene vydýchol a poškrabal sa po znamení na predlaktí.

,,Nevieme naisto, že hovoril o nej a ak áno, zistíme. Dovtedy ho chcem nechať mimo hry. Jasné?" Povedal hlasom, ktorému sa nedalo odporovať. Hlasom, ktorý sa naučil od svojho otca.

,,Jasné." Odpovedal Sam a sklonil hlavu k monitoru, prstami rýchlo behajúc po klávesoch sa ponoril do pátrania.

Medzitým v chladnej miestnosti so stenami z kameňa sedela Tamara na dlážke vedľa postele. Tisla si kolená k hrudi a objímala si ich rukami. Skrčená v tmavom kúte uvažovala o tom, čo v ten deň videla a začala pochybovať o svojom zdravom rozume. To čo sa dialo, to nebolo možné. Bolo to celé len výplodom jej fantázie. Možno ju nadrogoval jej únosca alebo jej myseľ nevedela zvládnuť, že bola odtrhnutá od svojej rodiny a známeho prostredia. Každopádne nebolo možné, aby to čo dnes videla bolo skutočné. Poobede po tom ako ju ten divný muž poslal naspäť do svojej izby zbadala ako sa jednému z jej strážcov zmenila farba očí. Zrazu boli celé čierne. Čierno čierne. Také oči videla jedine na jednom mieste a to nebolo reálne. Nemohlo byť. Bolo výplodom filmovej produkcie a veci z fantasy seriálov sa nestávajú. Nie naozaj. A predsa...keď uvidela tie oči jediné, čo jej napadlo bolo, že pred ňou stojí démon. Démon. Ako to divno znie, keď k tomu človek pripustí náznak svojej viery. Hľadela naňho ako prikovaná a jemu došlo, čo sa stalo a jeho oči sa hneď zmenili naspäť na ich prirodzenú farbu. Ak to bola ich prirodzená farba. Nepomohlo to a začala od neho aj jeho spoločníka pomaly cúvať. Vystrašene na nich hľadela a hystericky sa zasmiala, keď jej v uchu napadla jedna vec z prvej série svojho milovaného seriálu. Bezmyšlienkovo to vyslovila.

,,Cristo."

A oni pri zvuku toho meno zakvílili. Oči sa jej rozšírili hrôzou, zvrtla sa a utekala do izby. Počula za sebou ich kroky na dvere za sebou rýchlo zabuchla a držala ich. Vsunula pred ne komodu zo strachu, že by sa pokúsili dostať dnu, no nepočula žiadne zvuky dobýjania sa. Vedela však, že sú tam. Vedela to tak isto ako aj že tam boli práve teraz. Po lícach jej tiekli slzy, no nevydala ani hláska. Bála sa. Po prvýkrát odkedy ju v noci vzali z jej postele sa naozaj bála. Nevedela čo je a čo nie je reálne a to ju vnútorne trhalo na kusy.

Po hodinách nemej bolesti a strachu si povedala, že ak šalie tak nech poriadne. Spojila s ruky pred tvárou a začala sa modliť.

,,Castiel, anjel Pána. Viem, že si herec a nie si skutočný, ale dnes sa mi zdalo, že vidím ako sa mužovi menia oči na čierne prepadliny a zvíjal sa pri vyslovení Cristo. Teda možno aj ty si reálny. Kto vie? Som však zúfalá a všetko mi je jedno. Čiže sa teraz idem modliť k tebe, čo pravdepodobne ani neexistuješ, ale je mi to už jedno. Casi, prosím pomôž mi..."

   Keď som objavila Wattpad toto bol môj prvý pokus o príbeh. Načas som stratila inšpiráciu, no znovu som ju našla keď som si uvedomila jednu prapodivnú vec. Ešte minulú jar som dala hlavnej postave meno Tamara. Oddelte si prvé písmenko a pochopíte aký som ja veľký jasnovidec! :D