Vražedná

3.

"Nikdy sa mi moje oči nepáčili," vyhŕkla som. Naozaj, nikdy som nemala zelenú rada.

"Cigaretu?" ponúkol ma. Je strašne chudý... a zvláštny.

"Nie nechcem...alebo, daj sem jednu" vzala som si zo škatuľky jednu. Vložila som si ju do úst a otočila sa k nemu, aby mi ju zapálil. Prudko som potiahla a chuť cigarety mi zaplavila ústa. Pomaly som vydychovala dym a dívala som sa na to, aké vytvára obrazce.

"Kedy si mala naposledy jednu? " začudovane sa na mňa zadíval.

"Užívam si prvú cigaretu ako iná. Bolo toho dosť na mňa... A aj tak ma budú chcieť zabiť tak sa nemusím obmedzovať vo fajčení."

"Cigareta v ruke ti nepristane.." skonštatoval, "inak čo si naposledy, ako človek, stvárala na tej párty?"

"Hmmm, trochu som sa opila a neviem či som tam niekoho nenamotávala... Potom som zistila že mi chýba kabelka a potom si pamätám len ako som utekala, potom obrovskú injekciu a potom vás dvoch. Inak ďakujem že ste ma nenechali na pospas ostatným."

"Ďakuj Ronie, ja som ťa tam chcel nechať. Ale aspoň nefajčím sám teraz." pousmial sa. "Inak, sľúb mi niečo... Ak ťa budem prosiť, zabi ma, rozumieš?"

Zostala som na neho zízať a mykla som len plecom. Dofajčila som cigaretu a ohorok zašliapla. Zadívala som sa na neho. Je zvláštny, chvíľu je v pohode a potom zrazu je taký... Oprela som sa o chladnú stenu a zadívala sa na západ slnka.

"Máš radšej deň či noc?" spýtala som sa.

"Tmu, vtedy je všetko skryté okrem svetiel."

Zrazu sa k nám pridala Ronie: " No super, za to že ťa už cigarety nezabijú ich nemusíš fajčiť jednu za druhou Kyle. Kto bude na ne zarábať!" a potom sa obzrela na mňa, "No paráda, ďaľšie zbytočné výdavky."

Objala som Ronie okolo ramien: "Ale no tak, potiahni si," vytrhla som Kyleovi cigaretu.

"Nie..." Napchala mi ju medzi pery. "O koľkej sa máš stretnúť s Chloé?"Obrátila sa na Kylea.

" O chvíľu..." a zapálil si ďaľšiu cigaretu.

"Tak vás tu teda nechám." Vytratila sa naspäť do garáže.

"Dona..." otočil sa na mňa a pomaly sa ku mne približoval, ako šelma. "Nie sme ešte taký priatelia..." Blížil sa k mojej tvári, cítila som jeho strnisko na líci, "Aby si mi brala cigarety."

Mala som sto chutí mu zahryznúť do pery. "Sme natoľko priatelia, aby som ťa mohla bez príčiny vytáčať." Vydýchla som na neho dym.

"Ty trúfalá mrcha." Zasmial sa,"Idem za Francúzskou." Vložil mi cigu do úst. Tak som mala dve cigarety. Pozorovala som ho,ako odchádza preč. Žeby tá Chloé bola jeho priateľka? Možno ďaľšia do divnej partičky. Ani neviem prečo, rozbehla som sa za ním.

"Ty hlúpa, čo robíš?Nebodaj ste húlili..." krútila hlavou,"Poď dnu nech ťa prezriem."

Tak som šla znova dnu. Ronie si tam už niečo pripravovala.

"Môžeme ísť na to?" spýtala sa.

"Okej." mykla som plecom.

Svietila mi do očí, obzerala si ma... Ako nejakú sochu v galérii.

"Vycer zuby." Čože mám spraviť?!

Tak som jej ukázala moje perličky.

"Pamätáš si na poslednú noc?"

"Ako keď som nemala tmavé oči? Niečo sa mi marí ale to som už hovorila Kyleovi."

" A mne nie? No dobre teda..."

Po hodinovom mučení ma nechala na pokoji.

"Kedy pôjdem domov?" otočila som sa na ňu.

Ostala na mňa pozerať: "Domov sa už nevrátiš... Prepáč ale nejde to inak."

Čože?! Toto nie nie... "A teraz čo? Veď ma určite budú hľadať..."

"Francúzska všetko vyrieši, je v tom dobrá." Potľapkala ma po pleci.

"A čo škola?"

"Teraz začína škola prežitia," trpko sa na mňa usmiala,"A daj pozor na toho idiota, dobre?"

Prikývla som. Veď to dievča môže mať asi tak pätnásť, ale to ako sa správa, premýšľa...

"Ako dlho si... iná?" Spýtala som sa zo zvedavosti.

"Štyri roky, čudujem sa že sa tak držím. Keby nebolo Kylea, tak by som neprežila ani prvý deň. O tom nemá chuť teraz hovoriť... Nie si unavená?"

"Nie vôbec..."

Poobzerala si ma a potom skonštatovala:"Choď sa aspoň osprchovať a hlavne si umy vlasy, totálny des," pokrčila nosom.

"Aké milé od teba," ironicky som sa uškrnula," A máte tu niečo také ako sprcha?"

"Že váhaš! Poď lebo sa na to hniezdo neznesiem pozerať."