i sleep naked ➸ l.s. [preklad] /POZASTAVENÉ

Dva - prvá časť

Ahojte! Druhú kapitolu som rozdelila na dve, pretože druhú časť ešte nemám doeditovanú, ale dúfam, že ju zajtra pridám. Užite si časť! :) 

---------------------------------------------------------------------------------

Všetci chlapci zaspali na zemi, zakrytí prikrývkami porozhadzovanými po izbe.

Zaynovi ani Niallovi neprišlo čudné, že hneď ako bol Harry pod prikrývkou, vyzliekol si všetko svoje oblečenie. Namiesto toho nežne pretočili očami a položili hlavy na vankúše. Trochu sa začervenal. Hanbil sa, ale nechystal sa prestať. Oblečenie ho v spánku vyrušovalo – nikdy s ním nemohol zaspať.

Niall so vzdychom vypol lampu a zrazu bola všade tma.

Zahrabal sa hlbšie do prikrývok, až mu trčala iba hlava. Izba bola teraz tmavá a tichá, jediná vec, ktorú počul bolo jemné dýchanie jeho kamarátov. Dovolil tomuto rytmusu znieť v jeho mysli a nechal sa unášať spánkom.

--------------------------

„Zobuď s-"

Harryho oči sa otvorili, keď pocítil náhly pocit chladu na svojom tele. Jeho ruky sa automaticky premiestnili medzi nohy a oči žmúrili do svetla.

„Preboha, prepáč, preboha."

Situácia sa razom zhoršila, pretože to bol hlas, ktorý by si v živote nepomýlil. Vysoký, chrapľavý. Ten, na ktorý stále myslel. 

Keď si konečne zvykol na svetlo, uvedomil si, že tam Louis naozaj stojí. Ústa mal dokorán otvorené a uprene sa na neho pozeral.

„Ja... Ja spím nahý." zahanbene zamrmlal.

„Toto ani nie je tvoj dom!" povedal Louis a Harryho srdce poskočilo, keď sa začal smiať.

„Prepáč, ale prečo si ešte stá-"

„Oh," potriasol hlavou, ale nepohol sa.

„Budeš tu sedieť?" začervenal sa, načahujúc sa za plachtou. Louis si zahryzol do pery a on by prisahal, že videl, ako jeho oči chvíľu skenujú jeho hruď. Potom sa nižší chlapec otočil a vymotal sa z izby.

------------------------------

Keď išiel v pondelok ráno do školy, niečo bolo iné.

A nebolo to tým, že sa prerábala telocvičňa alebo tým, že Zayn pre neho ráno neprišiel. (mal plavecké tréningy skoro ráno pred školou, začínajúce dnes)

Mohlo to byť tým, že Niall bol chorý, ale cítil, že nie.

A potom pochopil, čím to bolo.

Louis kráčal pred ním, oblečené mal svoje špecifické čierne skinny a biele tielko, spolu so svojimi vynosenými čiernymi vansami.

Miloval, že nosil tie isté veci každý deň. Niall povedal, že má sedem párov každej veci, ktorú nosí a to ho rozosmialo.

Ale to, že ho videl nebola nezvyčajná vec. Často ho tajne sledoval a schovával sa za telami. Niekedy zastavil, aby počul, ako rozpráva o svojom víkende Liamovi. Vedel, že je to strašidelné, bolo mu to však jedno.

Tentoraz ale spomalil. Kráčal vedľa Harryho a ten zrazu nemohol dýchať.

Rozhodol sa nepovedať nič o divnej situácií, ktorá nastala. Namiesto toho si pritisol svoje knihy bližšie k hrudníku a pokračoval v kráčaní. Dúfal, že Louis nepočuje, ako rýchlo mu bije srdce. Triasol sa tak veľmi, až sa bál, že pustí svoje knihy.

On taktiež nehovoril, išiel vedľa neho v tichosti a nebolo to trápne, pretože ticho prerušovalo výkriky a smiech ich spolužiakov.

Harry sa snažil byť nenápadný, keď sa na neho pozeral. Vlasy mal uložené na jeho čele spôsobom, ktorý hovoril "vôbec som ich neupravil, ale aj tak vyzerajú úžasne". Vzadu boli strapaté. Začervenal sa pri predstave, že by sa rukami dotýkal jeho vlasov.

Konečne dorazili k Louisovej skrinke a on si povzdychol aj z úľavy aj zo smútku. Pozrel sa na neho, jeho modré oči svietili viac ako kedykoľvek pred tým, potom obrátil svoju hlavu k svojej skrinke.

Musel tam trápne stáť asi desať sekúnd pred tým, ako zamrkal a ponáhľal sa dole chodbou ku svojej skrinke.

A pokiaľ sa nemýlil, počul ho trochu sa zachichotať. Na tvári sa mu objavil malý úsmev. Zahryzol si do pery, aby ho schoval.

„Máš krásny úsmev." Harry vyskočil a zdvihol hlavu, aby sa pozrel na Louisa, ale tak rýchlo ako tam bol...

Bol preč.

------------------------

„Nazval ťa krásnym?" Niall na neho neveriacky hľadel.

Štvrtok sa vrátil do školy, po hroznej brušnej chrípke nasledovanej nachladnutím.

Celý ten čas Harry v očakávaní čakal, kedy mu bude môcť povedať o pondelňajších udalostiach.

„Nenazval krásnym mňa. Nazval krásny môj úsmev."

„Aj tak." povedal podozrievavo. „Myslím si, že sa môjmu bratovi pá-"

Bol prerušený hrubou silou, ktorá vrazila do Harryho. Donútilo ho to zatackať sa a Niallove oči sa rozšírili. Pozrel sa, kto do neho vrazil. Bol to chlapec s modrými očami v bielom tielku a on pocítil ako mu poskočilo srdce.

„Prepáč,"

Louis mykol plecami a jemu sa zasekol dych v hrdle. „Pozeraj, kam chodíš." Zazrel na neho. Keď odišiel, Harry sa cítil, akoby sa mal rozplakať.

„Vlastne, vyzeralo to, že sa mu páčiš." vzdychol Niall. „Je tak mätúci."

Súhlasne prikývol. Bola to pravda a on bol zmätený zo všetkých najviac.