Black Game

1

,,Neodcházaj. Nemôžeš ma tu nechať." opakovala som mu dokola

,,Musím odísť. Budem ti lepšie bezo mňa." hovoril 

,,Ako to môžeš povedať? Nemôžeš odísť." zo slzami v očiach som mu hovorila

,,Ja tu nemôžem ostať. Stále ti len ubližujem." povedal len no ustúpil o pár krokov vzad

,,Potrebujem ťa." povedala som mu a objala som ho 

,,Pamätaj. Milujem ťa a vždy budem. Zbohom." pobozkal ma do vlasov a odtiahol sa 

Videla som ako sa vzďaluje. Ako odo mňa odchádza a ja s tým nič  nemôžem urobiť. Bolo mi príšerne. Vonku pršalo a kvaply dažďa padali na moju pokožku ktor sa chvela od zimy, no domov som ísť nechcela. Moje kolená sa podlomili a ja som padla na zem. Ruky som si dala na tvár aby som prestala plakať, no nepomohlo to. Neokázala som pomyslieť na to, že je preč. Navždy. Potrebovala som ho pri sebe. 

,,Cŕŕŕn! Cŕŕŕn! počula som ako mi zvoní mobil 

,,Áno?" ospalo som povedala do mobilu 

,,Ally, kde trčíš? Hodina začala pred pol hodinou." ozvalo sa z druhej strany

,,Do čerta. Koľko je hodín?" vyprskla som zo seba a pozrela som na hodiny

,,Je 9 hodín a ak neprídeš do pol hodiny máš problémy." povedala 

Hovor som zrušila a mobil som nechala hodený na posteli. Rýchlo som išla do kúpelky kde som si vlasy prečesala a trochu sa namaľovala. Nikdy som sa nemaľovala moc, nemala som to v láske. Sprchu som už nestíhala a tak som si ešte rýchlo umyla zuby. 

V izbe som zamierila rovno k šatníku odkiaľ som si veci na oblečenie. Vybrala som si sivé tričko s nápisom 'No boys, No problem' a ktomu som si zobrala mierne roztrhané džínsy. Skôr ako som odišla z izby, pozrela som sa ešte do zrkadla a upravila nejaké veci. Mobil som si zobrala z postele a slúchatká, ktoré som mala na nočnom stolíku som hodila do tašky. 

Keď som išla po schodoch dole, otca som nikde nevidela. Jeidné čo som si všimla boli nejaké peniaze na stole. Ako obvykle zase nebol doma. V poslednom čase na mňa nemá čas. Nejako ma to neprekvapovalo. Predsa len onedlho oslávim 18ste narodeniny a konečne budem slobodná. Zobrala som si teda peniaze a išla som rýchlo do školy. 

,,Do riti, už je pol 10."povedala som si pre seba a zrýchlila som tempo

Škola bola ešte pár minút odo mňa a tak som trochu pobehla. Vedela som, že meškám už pridlho, no nečakala som, že druhý týždeň školy hneď zaspím. 

Konečne som prišla do školy a rovno som zamierila ku skrinke, kde som si skovala veci a vybrala veci na ďalšiu hodinu, ktorá prebiehala na poschodí. Nejaký žiaci ešte boli na chodbách, čo znamenalo, že na ďalšiu hodinu zvonila predchvíľou. 

,,Ahoj Ari." pozdravila som moju naj kamarátku keď som si sadla vedľa nej

Ari, je skratka pre Arianu. Je to moja najlepšia kamarátka už asi 3roky. Spoznali sme sa na školskej akci, kde som recitovala ako 14 ročná. Nemala som to rada. Otec ma k tomu nútil a ja som sa mu bála odvrávať. Ale teraz to ani neľutujem. Ari má krásne čokoládovo-hnedé oči, ktoré jej vynikajú na jej tváry. Má dlhé tmavé vlasy, ktoré by chcela nejedla baba na škole. 

,,Že si aj došla. Profesor sa na teba pýtal." potichu mi hovorila pretože matikár s ktorým sme mali hodinu už bol v triede 

,,Ja ---" nestihľa som ani dpovedať a už mi skočil do reči 

,,Slečna Monroe, máte sa hlásiť v riaditeľny." 

,,Do čerta!" ozvalo sa v mojej mysli

Odišla som teda z triedy a išla rovno do riaditeľne. Chvíľu som stála pred dverami, kým som sa odhodlala zaklopať. Netrvalo dlho a riaditeľka mi otvorila dvere. ,,Poďte ďalej slečna." mierne odstúpila od dverí. 

Keď som vošla dnu všimla som si, že predo mnou stál chalan, ktorý mal práve odísť pravdepodobnena hodinu. Skôr ako stihol okolo mňa prejsť premerala so si ho pohľadom asi 5x od hlavy po päty. Bol vysoký tmavovlasy a hnedými očami, s ktorých mu šlahali plamene. Jeho pohľad bol nepríjemný, podráždený. 

,,Takže slečna Monroe." prehovorila riaditeľka ,,Čo vás vedieť k tomu, že meškáte skoro 2hodiny?" pozrela na mňa, keď zdvihla hlavu od nejakých papierov. 

,,Prepáčte, ale zaspala som. Očividne mi nezvonil budík. Uisťujem vás, že sa to už nestane." odpovedala som jej 

,,Tak to máte pravdu. Ak sa to bude ešte opakovať, budem to riešiť inak. Teraz sa môžete vrátiť späť na hodinu." ukázala na dvere a opäť pozrela do papierov. 

Nezdržiavala som sa. Vlastne som odtiaľ chcela byť čím skôr vonku a tak som rýchlo zavrela za sebou dvere. Po ceste do triedy som sa stavila ešte na Wc. Druhá hodina bola ešte lenv polovici a moc sa mi tam nechcelo, no musela som. Keď vyšla spoza rohu, niekto na mňa prehovoril. 

,,Ahoj, my sa ešte nepoznáme." 

Keď som mu pozrela do tváre zistila som, že to je ten chalan z riaditeľne. Očividne musel čakať niekde za rohom kým vijdem. 

,,Nie a ani ma to netrápy. Ak dovolíš musím na hodinu." povedala som mu a obyšla som ho

,,Tak počuvaj, so mnou sa takto rozprávať nebudeš." chytil ma za ruku a oprel o stenu 

Vtedy som cítila, že od neho ide nebezpečenstvo a ja som sa začínala báť. Chvíľu na mňa pozeral, kým sa konečne odtiahol a odišiel. Nechápala som, čo to malo znamenať. Stála som tam ešte pár minút, kým som sa akoby zobudila a išla na hodinu, ktorá prebiehala nudne.