Your Things. /sk

Prológ

Vždy som vedel, že som iný. Možno už to začalo od samého detstva. Nikdy som sa nehral s autíčkami, tankami, lietadielkami alebo som nechodil hrať futbal, hokej alebo basketball. Vždy som bol ten, ktorý sedel v kruhu s dievčatami, česali sme bábikám vlasy, hrali sme sa na kuchárov, učiteľov a podobné veci. Nebol som ako ostatní chlapci a to ma trochu znepokojovalo. Snažil som sa zaradiť ale nejako to nevychádzalo. Po našej triede kolovali klebety, že som gay, že som zaostalý a také veci. Neviem čo som, nikdy som nad svojou orientáciou nerozmýšľal. Je to divné, mám osemnásť a nemám v tom jasno. Nikdy ma žiadne dievča nepriťahovalo a chlapec... nad tým som nerozmýšľal. Dobre, rozmýšľal, ale nie až tak.

No ale nemôžem povedať , že by chlapci z našej triedy neboli pekní. Vždy som ich tak po očku pozoroval v sprchách. Teraz, keď si na nich spomeniem, začínam pomaly tvrdnúť. No dobre, som gay. Ale späť k rozprávaniu.

Keďže som sa chcel zaradiť, musel som si niekoho nájsť. Vedel som, že jednému dievčaťu z triedy sa páčim. Skúsil som ju, keďže ma má rado, išlo to ľahšie. Volá sa Navi. Je vysoká, štíhla, má hnedé vlasy a modré oči. Nepáči sa mi, ale čo už. Viem kto sa mi páči.

Volá sa Richard. Je vysoký a vyšportovaný, keďže je kapitán futbalového týmu. Má krásne hnedé vlasy. Má rúžové líčka a srdcovito tvarované pery. Chcel by som sa ich niekedy dotknúť svojimi. Určite by boli jemné ako on. Oh, skoro by som zabudol. Tie oči. Tak nádhernú modrú som v živote nevidel. Ako oceán po búrke a miestami sú tak tajomne sivé. V tých očiach by sa dalo utopiť. Vždy, keď sa do nich pozriem (čo sa nestáva často), zachváti ma pocit spokojnosti, voľnosti, šťastia. Áno, aj takto na niekoho dokážu pôsobiť oči iného človeka. Vždy nosí biele tričká, džínsy a tú kvetinovú členku , v ktorej vyzerá tak roztomilo a nevinne, že ho chcem chytiť, zatiahnuť ho na záchody a tú nevinnosť z neho vyje... preboha, o čom zase rozprávam.

Teraz trochu o nás a o práci na WP:

"Ahóóój," zvolala Nins a zdvihla ruky nad hlavou v oslavnom geste.

Všetci sa na ňu vystrašene pozreli a začali si šeptať, či je blázon alebo nie. Bibi samozrejme nie, tá už bola zvyknutá.

"Takže, ľudia," oslovila obecenstvo Bibi, "vítajte," veľavýznamne sa usmiala.

"Jéééj!" vykríkla Nins a rukami znázornila srdiečko vo vzduchu.

U obecenstva znova padli otázky na jej osobu.

Bibi ju trošku odstrčila, "Prosím ťa, upokoj sa," zašeptala jej do ucha načo sa začala smiať.

Nins sa len zamračila a ďalej pozorovala čo sa bude diať. Všetko nechala na Bibi, pretože ako ste si už všimli, je v rozprávaní lepšia.

"Ako vidíte, začali sme písať nový príbeh na spoločný profil," usmiala sa a ďalej pokračovala," snáď sa vám bude páčiť a nebude vám vadiť, že to píšeme dve," povzdychla si keď si všimla čo robí Nins.

Nins práve "sedela" na stoličke. To by bolo dobré, keby "nesedela" tým spôsobom, že nohy mala preložené cez opierku a hlavu mala na tej časti kde sa sedí. Ľudia už si ako-tak zvykli, pretože len niektorí na ňu vrhali nechápavé pohľady.

"Boli by sme rady za hviezdičky a komentá-," nedokončila Bibi, bola prerušená (vraj) stvorením na stoličke.

"Prineste mi sušienky!" skríkla Nins a uškrnula sa.

"-re, takže ešte raz dúfam, že sa vám príbeh bude páčiť," pokračovala Bibi a usmiala sa,"snáď sa vám páčil prológ a môžete odísť, prajeme pekný večer," skončila monológ a zoskočila z pódia.

"A tie sušienky?" spýtala sa Nins, keď ju Bibi ťahala za sebou.

****