Textová správa

PART 11

"Dylan Metch?" spýtala som sa prekvapene Missy.

"Jenna, neser ma! Ty nepoznáš Dylana Metcha?" spýtala sa ma udivene Missy a ja na ňu nechápavo pozriem.

"Nie, nepoznám!" zamrmlem. Neviem, kto to je. Vlastne, viem, kto je Dylan z baru. Ale vôbec som netušila, že je nejaký slávny, alebo tak.
Missy naňho udivene zízala. Dylan si to bohužiaľ všimol a smeroval k nám.

"On ide k nám?" vyvalila na mňa Missy oči.

"No vieš, ja musím ti niečo..."nestihla som dopovedať, pretože ma vyrušil Dylan.

"Jenna! Som rád, že ťa zasa vidím!" pozdravil ma milo. Missy skoro padla sánka.

"Ahoj! Aj ja ťa rada vidím," povedala som nervózne.

"Toto je Missy, moja kamarátka," ukázala som na svoju udivenú kamarátku a ona konečne zatvorila ústa.

"Dylan," podal jej ruku a ona sa skoro roztopila.

"Ja viem," zachichotala sa.

"Musím ísť, rád som ťa videl," ukázal na mňa a usmial sa.

"Aj ja!" zakývala som mu a už ho nebolo.

"Vysvetli mi, ako si ho spoznala?" spýtala sa ma Missy nadšene.

"Môžeš mi povedať, kto je Dylan? Ako vieš, čo myslím," povedala som naštvane a Missy prikývla.

"Syn primátora Miami, alebo aj taký ako keby spevák, robí covery na Youtube," poznamenala Missy a ja som si sadla na najbližšiu lavičku.

"Závidím, že s ním žiješ v jednom meste, je to kus!" poznamenala Missy.

"Máš Phillipa!" zasmiala som sa a ona tiež.

"Tak poďme, čaká nás ešte veľa zážitkov!" usmiala sa Missy a ja som vstala a prikývla.

"Tak poďme, Miami volá!" zasmiala som sa a už sme šli po krásnom centre Miami.

------------------------------------------------------

"Tak, hovoríte, že to bolo krásne, som rada,"povedala mama pri večeri. S Missy sme už boli doma. Prešli sme skoro celé Miami a bolo to fantastické!

"Missy a čo Mike? Už ho prijali na vysokú?" spýtal sa otec a odhryzol si z koláča.

"Ešte nevie, kde ho prijali.Dal prihlášku do Londýna a Amsterdamu. Ak ho tam nepríjmu, ostane mu Miamská univerzita," poslušne odpovedala Missy.

"Je to múdry chlapec,príjmu ho!" poznamenal otec a Missy sa usmiala.

"Čo budete robiť zajtra?" spýtala sa nás Tessa.

"Zrejme pôjdeme na pláž!" vyhŕkla Missy a ja som prikývla.

"Áno, ideme na pláž. Ale nie na túto, ale chceme skúsiť Wacca beach," povedala som a dala som do úst ďalší kus maminho výborného koláča.

"Môžem ísť s vami?" prosebne na nás pozrela Tessa a my sme obe prikývli.

"Ideme až okolo obeda!" usmiala sa na ňu ešte Missy a tiež si odhryzla z koláča. Po zjedení večera sme sa vybrali späť do izby.

"Teším sa zajtra na pláž!" zvískla Missy od nadšenia. Zrazu mi zapípal telefón a ja som sa zľakla.

"Kto ti píše?" ozvala sa Missy.

"Nikto, ja len..." povedala som nervózne, pretože správa prišla od Roberta.

Čo keby sme sa stretli? Si z Miami?

On je z Miami? A chce sa so mnou stretnúť? Mám to prijať? Alebo nie?
Rozhodla som sa, že na správu neodpíšem, pretože si to rozmyslím.

"Tak kto ti písal?" spýtala sa ma Missy ešte raz zvedavo. Zaklamala som.

"Jedna baba, ktorú som spoznala," povedala som nervózne.

"Aha."
Prikývla a ja som si odložila mobil do šuplíka.

"Idem do sprchy," povedala Missy a ja som prikývla, rozmýšľajúc, čo odpíšem Robertovi. Neuškodí mi, ak sa s ním stretnem, veď treba spoznávať nových ľudí, no nie?

Ale čo keď je to nejaký pedofilný dedo, ktorý ma tam znásilní? Ale nie, zas mám bujnú fantáziu. Vytiahla som mobil zo šuplíka a rýchlo som naťukala správu.

Áno, som. Tak fajn, kedy a kde?
Mám to odoslať, nemám to odoslať? Nakoniec som stlačila odoslať.
A čo, nič sa mi nemôže stať. Alebo?