nenávisť [one-shot] ✔

♣♠♥♦

Nenávisť. Cítila ju. Spaľovala jej vnútro, ako plameň, ktorý za sebou nechal len čistú spúšť. Nenávisť. Ovládala ju ako bábku. Nebolo cesty späť. Nebola možnosť úniku. Nenávisť. V jej očiach nezostalo stopy po inom. Zničil ju. Využil ju a potom ju odhodil, ako použitú vreckovku. No zmenila sa. Vracala sa iná. Krajšia. Múdrejšia. A hlavne s túžbou pomstiť sa. Pri pomyslení naňho zovierala päste a zatínala zuby. V jej očiach sa prebudilo čosi divoké. Milovala ho. A naivne verila, že aj on ju. Ako mohla byť taká hlúpa? On bol najpopulárnejší chalan na škole a ona spoločenský vyvrheľ. Ako si mohla myslieť, že ju miluje? Jeho oči, farby divokého oceánu, ukrývali nefalšované pohŕdanie. Mohla si to všimnúť skôr. Mohla to celé ukončiť. Mohla byť ostražitejšia. Mohla... Ale neurobila nič. Miesto toho sa nechávala unášať na vlnách falošnej lásky a naivnej viery.
Teraz chápala tie škodoradostné úškrny, ktorými ju denno denne obdarúvali ostatní spolužiaci. No vtedy im nerozumela. Veď predsa chodí s ich celebritou!
Aj jej najlepšia priateľka jej to malé divadielko tajila. Sama mu podľahla. A on ju pod prísľubom večnej lásky umlčal. Obkrútil si ju okolo prsta tak ako už nejedno dievča a prikázal jej mlčať. A ona tomu verila. Tak mlčala. Všetky mlčali. Mlčali až pokým ich jednu po druhej nezničil. Nestiahol na úplné dno. Bez náznaku citu. Bolo to pre neho také jednoduché ako dýchať. Tak mu prišla ukázať, že čo je to byť zrazený na kolená.

Ibaže so zbraňou v ruke. A jedinou guľkou, ktorá mala ukončiť jeho mizerný, premizerný život.