14. ...a tie horšie

482 41 0
                                    

Viem, že kapitoly by som mala pridávať len každú stredu ale rozhodla som sa to trochu upraviť. Každú stredu kapitola bude, ale okrem toho aj vždy keď ju budem mať napísanú. Takže užite si tú dnešnú. ;)

Vonku bolo síce chladno ale vôbec mi to nevadilo. Fredovo objatie hrialo ako nič iné. Mali sme chvíľu pre seba. Konečne. Často sme sa spolu prechádzali a ostatní si na to postupne zvykli, no vzťah sme stále nezverejnili. Fred ma o to síce už párkrát prosil ale ešte som nemohla, ešte sa to nedalo. "Nad čím premýšľaš láska?" v poslednej dobre používal toto oslovenie často. Vždy sa mi pri tom srdce rozbúchalo ako divé.   
"Nad nami." pritisol si ma ešte bližšie ale nič nehovoril. Ozval sa až po chvíli.   
"Bol som v knižnici."
"Nebodaj študovať?" zasmiala som sa. V knižnici som Freda videla len občas, väčšinu so mnou.  "Nie. Nebol som tam študovať. Bol som tam potajomky. Preveriť si či ti Malfoy neklamal. Ja mu totiž stále neverím." dobre som poznala Fedov názor na Draca. Nič lichotivé.   
"A čo si sa dozvedel?"   
"No, tie záznamy tam fakt nie sú. Je to veľmi podozrivé. Prečo by tam neboli záznamy práve z toho roku? Skontroloval som to, ostatné záznamy sú tam." zamyslela som sa, naozaj je to zvláštne. Jediné vysvetlenie bolo, že niekto tie záznamy zobral zámerne. Ale kto a prečo? 
"Viem, je to čudné ale teraz je to už jedno. Tadiaľ cesta nevedie. Treba skúsiť niečo iné. Len zatiaľ neviem čo." pohodlne som sa oňho oprela.   
"Veď spolu na to prídeme." bolo úžasné vedieť, že vo Fedovi mám takú oporu.   
"Vieš, všimol som si, že v poslednej dobre si sa celkom...uzmierila s Dracom. Vieš, že sa mi to nepáči. Nemám dobrý pocit keď si s ním a obzvlášť sama." bolo skutočne pekné, ako sa o mňa bojí ale s Dracom, no vychádzali sme spolu.   
"Nemusíš sa báť. Nič sa mi s ním nestane." musela som mu to povedať aby sa upokojil ale ani ja sama som tomu neverila. Ešte som v Dracovi nemala takú dôveru aby som mohla tvrdiť, že sa mi s ním nič nestane. Keby Fred vedel, že ma Draco pobozkal a aj neskôr mal nejaké narážky tak neviem ako by to skončilo.   
"Maya, len nechcem aby sa ti niečo stalo. To je všetko. Veľmi mi na tebe záleží." usmiala som sa, čo iné by som mohla ak nie sa usmievať. Rýchlo som sa obzrela či sa náhodou niekto nenachádza v našej blízkosti. Keď som nikoho nevidela, vrhla som sa Fredovi na pery. Po ničom inom som celý deň netúžila.

V klubovni bolo ticho. Spolu so Sue sme sedeli na gauči a učili sa. Musím sa trochu viac povenovať škole. 
"Maya, ja si idem ľahnúť, už mám toho učenia dosť." pod očami sa jej črtali kruhy, fakt vyzerala unavene. Pravdou bolo, že aj ja som už bola poriadne unavená ale ešte som potrebovala posledný raz skontrolovať eseje, ktoré mám zajtra odovzdať. Sue vstala a pomalými krokmi išla hore do našej izby.   
"Oh ahoj, sedí dole." začula som jej tichý hlas. Očividne niekoho stretla na schodoch. Do spoločnej miestnosti vstúpil Draco a prisadol si priamo ku mne.   
"No čo, ešte ťa baví to učenie?" povedal to hravým a v podstate aj príjemným hlasom. 
"Nie už sa mi ani veľmi nechce ale viem sa premôcť a dorobiť to." uškrnula som sa naňho.   
"Videl som ťa s Weasly, ako ste spolu sedeli von. Medzi vami je viac ako priateľstvo, že?" teraz bol jeho hlas jemne podráždený a jeho sivé oči boli na mne nalepené. "Tak? Nič mi k tomu nepovieš?"
"Draco, neviem prečo by som ti k tomu mala niečo povedať." ešte som nebola pripravená povedať mu o tom, že chodím s Fredom. 
"Pýtal som sa, mohla by si mať tú slušnosť mi odpovedať." ajaj vyzeral trochu namrzený, najjednoduchšia cesta bolo klamstvo. Síce to nebolo to najlepšie ale to budem riešiť neskôr. 
"Sme kamaráti. Nechodím s ním ak na to narážaš." jeho výraz bol zrazu o čosi uvoľnenejší. Pohodlne sa oprel o opierku gauča. Ja som ďalej pokračovala v kontrolovaní svoji esejí. Draco nič nehovoril, len tak tam sedel a proste tam bol. Už som skončila aj s poslednou esejou, pozrela som sa smerom k Dracovi. Pozeral sa na mňa. To robil celý ten čas? 
"Idem si ľahnúť, tak dobrú noc."   
"Ale Maya, vari sa bojíš? Nechceš tu zostať so mnou?" zarazila som sa ale nehádala som sa a pohodlne sa usadila do kresla.   
"Nebojím sa Draco? Prečo by som sa aj mala?" nebála som sa ho, len som nevedela, čo od neho očakávať. 
"Nie, nemusíš sa báť. Síce som schopný všeličoho ale... Neublížim ti." postavil sa a prišiel bližšie ku mne. Aj ja som sa postavila akože na odchod. 
"Ale niečo by som od teba chcel." povedal s miernym úsmevom. 
"Čo také?" opýtala som sa tichým hlasom. Naklonil sa bližšie k môjmu uchu. Perami sa mi oň jemne obtieral keď hovoril to čo som v tej chvíli vôbec počuť nechcela. 
"Chcem si zopakovať to čo sa stalo na poslednom doučovaní." odskočila som od neho ako keby ma popálil. 
"Zbláznil si sa? Určite nie!" vykríkla som naňho. V sekunde bol pri mne a držal mi obidve ruky. 
"Prečo nie?"   
"Pretože nechcem, nerozumieš?" snažila som sa mu vytrhnúť ale bol silnejší.   
"Prečo nechceš? Kvôli Weaslymu? Tak predsa s ním niečo máš!" trhol mojimi rukami smerom k nemu. Neodpovedala som mu, bolo to zbytočné, len by ho to viac naštvalo.   
"Nevadí, možno zmeníš názor." nechápala som ako to myslel.   
"Určite nezmením." bolo vidieť, že sa rozzúril. Ruky mi zložil za môj chrbát a za pás si ma pritiahol bližšie. Sklonil sa bližšie a jeho pery už druhý raz našli moje v neželanom bozku. Zúrivo som sa metala ale nepomohlo mi to. Prudko som otočila hlavou ale to ho nezastavilo a perami schádzal dole po mojom krku. Poriadne som sebou trhla a podarilo sa mi vyslobodiť jednu ruku. Rýchlo som nahmatala svoj prútik. To bola moja posledná záchrana. 
"Okamžite prestaň!" zvrieskla som po ňom,  keď videl ako naňho mierim prútikom prestal a o krok sa vzdialil.   
"Prečo si o dočerta urobil?! Povedala som ti, že to nechcem!" len sa na mňa pozeral a nič nehovoril. Znervózňovalo ma to. "Už sa ku mne neopováž priblížiť. Nikdy. Myslela som, že medzi nami je to už urovnané ale znovu si mi dokázal, že ti nemôžem veriť. Drž sa odo mňa čo najďalej, pretože ak nie použijem prútik." kričala som naňho a v tej chvíli mi bolo jedno či prebudím celú klubovňu. Bez toho aby som ho pustila k slovu vybehla som hore do svojej izby. Dnešok nemohol dopadnúť horšie.

Pri raňajkách vo Veľkej sieni som na sebe stále cítila Dracov pohľad. Nehodlala som mu ho opätovať, načo aj. Nezaslúžil si ani štipku mojej pozornosti. To čo spravil včera bolo neodpustiteľné. Najhoršie bolo, že som sa neodvážila pozrieť do očí Fredovi. Nemohla som, nevedela som ako. Hneď by vedel, že sa niečo deje. Chcela som ho len ochrániť pred týmto všetkým. Jediné čo môžem, je premôcť sa, nasadiť šťastný výraz a zatajovať to. Z myšlienok ma vytrhol Dumbledorov hlas. "Poprosím o chvíľu pozornosti. Len vám oznamujem, že už o necelý mesiac bude Vianočný večierok. Dobrovoľníkov už máme dosť a všetko je už pripravené. Takže páni by postupne mohli začať premýšľať ktorú z dám pozvú. Keďže ples je formálna záležitosť, budú sa tancovať formálne tance. Pre tých, ktorí by si radi zopakovali tance profesorka McGonagalová pripravila kurz, ktorý bude týždeň pred plesom. Ďakujem, môžte pokračovať pri raňajkách." riaditeľ si sadol späť na miesto. Vianočný večierok bola tá posledná vec na ktorú som mala momentálne chuť. Chcela som len jedno objatie od Freda. To ma vždy dokázalo upokojiť. Dojedla som cereálie a pomaly sa vliekla na hodinu Obrany proti čiernej mágii. Tam som väčšinu času len sedela a v podstate som ani nepočúvala, čo nám Snape hovorí. Jednoducho som nemala chuť na nič.

Po hodine si ma odchytil Fred. "Čo sa deje, vyzeráš skleslo a to sa mi vôbec nepáči." oprela som sa o stenu a trochu si povzdychla. S odpoveďou som si dávala poriadne načas. 
"Včera som sa pohádala s Dracom. Išlo len o slovnú potýčku. Nič mi neurobil tak sa netvár tak vyplašene. Vytiahla som svoj prútik a všetko som ukončila. Včera si mal pravdu, naozaj sa mu nedá veriť. Mrzí ma, že som ti neverila." Fred na nikoho nedbal a hneď ma objal. Zas bolo všetko v poriadku a tak ako má byť.
"Ach Maya, najradšej by som mu rozbil papuľu ale viem, že by si mi to nedovolila. Si moje odvážne dievča, vieš o tom?"     
"Vôbec nie som odvážna." zamrmlala som mu do hrude.
"Ale si a ani o tom nevieš." Spoločne sme prešli na ďalšiu hodinu. Stále mi však vŕtali v hlave jeho slová. Ja a odvážna? Nie, to vôbec nie. Keby som bola odvážna tak sa Fredovi priznám so všetkým. Ale jednoducho som nemohla, ešte nie. Ktovie či by ma potom ešte chcel. Po všetkom tom zatajovaní. Bola som až príliš sebecká, nezniesla by som keby ma opustil kvôli pravde. Radšej nech je to takto. Veď predsa sa to nemusí dozvedieť. A ani nikdy nedozvie.

Tak ako sa vám páčila táto časť? ;)

Prekliate: Doba Harryho PotteraWhere stories live. Discover now