Tajomstvo tieňov

Piata kapitola

Kapitolku venujem Mirya_M a jej bodyguardovi Stevovi :D

Ešte som vám chcela oznámiť, že Kyle-ovi som zmenila meno na Chris. Pretože, buďme úprimný, Kyle je až moc sexy meno na to, aby to bol nejaký zaporak... A to meno potom použijem na nejaký charakter, ktorý mňa.. ehhh.. teda, nejakú postavu urobí šťastnou (to viete, hormony :D)

PS: prepáčte, že kapitolku pridávam takto neskoro, ale bohužiaľ som sa dostala do nemocncie. Zase. Toto leto striedam domov s nemocnicou.. ale to už odbáčam... prajem príjemné čítanie!

„Chceš niečo na pitie, vodu alebo čaj?" Spýta sa Eric Gwen, hneď potom čo ju zavedie do obrovskej miestnosti, v ktorej stred tvorí obrovský stôl pre desiatich ľudí.

Už keď otvorila dvere od domu, bola Gwen prekvapená. Čakala niečo iné. Z vonku dom úplne normálne, keď nepočítame jeho veľkosť samozrejme. Chodba bola z mramoru. Steny boli z niečoho, čo nedokázala definovať.

Vyzeral luxusne. Eric jej už stihol povedať, že dom má dve krídla, každé s tromi poschodiami.

„Nechcem nič, ďakujem." Sladko sa usmiala, úsmevom skrývajúcim nervozitu. Bola vážne nervózna, z toho , ako sa na ňu pozerá. Prepaľuje ju svojimi hnedými očami, akoby sa snažil  nájsť chybu, čaká, kedy niečo pokazí, a prezradí mu, čo videla.

Ale Gwen si až moc dobre uvedomuje, že pokiaľ mu niečo povie, nedopadne to pre ňu dobre.

Za prvé, ona sama nevie čo videla. Vie len to, že sa ju pokúsil zabiť jej priateľ, vlastne už ex-priateľ. Za druhé, neverila Ericovi, aj keď jej povedal, že je v bezpečí. Teda, tú časť s bezpečím mu verí, ale pokiaľ by mu povedala pravdu, bude jej veriť? A čo keď je niečo ako Chris? Čo keď sa ju pokúsi zabiť, zato, čo vie?

Nie. Radšej bude mlčať a robiť hlúpu. Je to bezpečnejšie.

Eric ju potichu sledoval, chápal, prečo si ju ten upír vybral ako obeť. Aj keď jej tmavohnedé vlasy boli mastné, z pobytu v nemocnici, vyzerali perfektne.

Jej hnedé oči vyzerali, že sú stratené v myšlienkach. Jej pokožka nemala chybu a žiarila z nej istá aura. Na človeka až príliš silná .

Smrteľníci majú aury, ktoré sú skoro neviditeľné, slabé. Jej ale žiarila jemným modrým svetlom. Nič také nikdy nevidel.

Na chvíľu si ani nebol istý, či je vôbec človek. Ale jej pach bol ľudský.

Bola pre neho záhadou. Hádankou. Niečím s čím sa za celý svoj dlhý, predlhý život nestretol.

Chce vedieť odpoveď. Jeho srdce a skúsenosti, za tristo rokov mu hovoria, že klame ohľadom toho, že nič nevidela. Jeho hlava ale hovorí, že keby klamala poznal by to. Zrýchlený tep alebo dýchanie.

Ale nie, ona bola kľudná. Až moc kľudná.

Istota je ale istota. Zavolal radu starších, aby ju vypočuli a po prípade vymazali pamäť. Len pre istotu, keby sa jej náhodou podarilo ho oklamať.

Už len na nich počkať. Pomyslel si. Eric vedel, že to nebude mať ľahké. Už za tu chvíľu strávenú s Gwen v aute, zistil, že nie je moc trpezlivá osoba. A to myslí smrteľne vážne. Ona nie je vôbec trpezlivá.

Prichytil sa, ako na ňu pozerá. Nikdy sa mu to nestalo. V jeho bruchu sa niečo ozvalo. Jeho vnútorný vlk sa mu snažil niečo povedať.

Popravde ale nevedel čo. Jeho rodičia mu vždy hovorili, že až stretne svoju „vyvolenú" dušu, pozná to.