UNUSUAL LIFE [POZASTAVENÉ]

Kapitola druhá

,,Nezajdeme niekam?" usmiala som sa a pozrela naňho.

,,Môžeme. Kam by si chcela ísť?" opýtal sa ma stiac pri dverách.
,,No,na čerstvý vzduch. Niekam do parku alebo niekde na čaj."
,,Dobre. Idem sa obliecť." usmial sa a odišiel do "svojej" izby. Ja som vstala a išla som sa prezliecť.

Obliekla som sa a obula. Potom som už len čakala na Nicka. Nick po chvíľke prišiel ku mne a vzal pre istotu dáždník.
,,Môžeme ísť." usmial sa a vyšiel z domu. Vyšla som za ním a zamkla som dom.

Potom sme kráčali k najbližšej cukrárni.
,,Takže aj koláčik?" spýtala som sa ho so smiechom.
,,Aj koláčik." Zasmial sa a prikývol.
,,Tak poď teda." zasmiala som sa a schmatla ho dnu.

Sadli sme si za stôl a objednali sme si koláč a čaj.
Čakali sme na objednávku a pritom sme kecali.
,,Tak Cleo,tvoja teta ti vybavila od budúceho týždňa súkromných učiteľov." prehovoril Nick. Pre mňa to nebolo nič nové. Kvôli mojim zdravotným problémom,som nebola ešte ani raz v škole.

,,Aha." zamrmlala som.
,,Čože si posmutnela?" usmial sa a pozrel mi do očí. Páni,citila som sa tak zvláštne. Je to normálne,že sa mi začína páčiť môj opatrovateľ?
,,Nie som smutná. Ja som si už zvykla na domácich učiteľov. Ešte ani raz som nebola v škole,nezažila som vážne bláznivé kamarátstvo a ani prvý bozk." mykla som pleciami.

Pousmial sa.
,,Vieš,ja som nepoznal otca ani matku. Vyrástal som s mojimi starými rodičmi. Do školy som chodil. Na základnej škole to všetko bolo jedným slovom-hrozné," ,povzdychol si a pokračoval. ,,No od strednej školy sa to zmenilo. Začal som byť viac obľúbený a zmenil som sa aj výzorovo. Nenosil som strojček a ani okuliare. Dievčatá si ma začali všímať a chalani sa so mnou začali baviť. A tak to už šlo." povedal.

,,Tak to máš super." usmiala som sa.
,,Ja nemám žiadnych kamarátov." povzdychla som si.
,,Hm. Tak odteraz máš mňa." zasmial sa.
,,Tak fájn." zasmiala som sa a odpila som z čaju. Zrazu cez celú cukráreň prejde biele svetlo. Blesk. Zahrmelo a rozpršalo sa.
,,Mám šťastie,že si vzal dáždnik."

- - - Večer - - -

Ľahla som si do mäkkej postele a zaspala som.

Ráno som vstala a hľadala som ho. Hľadala som Nicka. Našla som ho v posteli s inou! Tá mrcha! Prebrala mi ho. K tomu mi včera vravel tie slová: ,,Milujem ťa," ,a ja som mu odpovedala to isté! Ako som mohla byť taká naivná... Ako? Veď mám len pätnásť a on dvadsaťpäť. Je o desať rokov starší!
Ale ja ho milujem...