Two Worlds (2 Svety)

Lifan a Arnuzir

Zmenila sa. Už nemala na sebe košeľu a rifle, ale namiesto toho mala ľanovú košeľu s koženným opaskom, kožené gate, cez plece plátennú tašku s bylinkami a z jej sveta zostal iba čierny kabát s kapucňou. Noc. Všade ticho. Nachádzala sa v nejakej izbe a keďže bola tma, ľahla si na posteľ a zaspala. Zobudila sa až ráno. Ležala na posteli a premýšľala. Spomenula si. Na všetko , čo vedela vo sne. Vybrala sa do Veľkej siene na raňajky.

Našla tam iba chorobne bledého muža s dlhými bielymi vlasmi, mal špicaté uši, modré oči, dlhé tenké prsty ako klavirista a na sebe bledomodrú tuniku. Sadla si po jeho pravici za vrch stola. Dlhé hrobové ticho. Nakoniec ho prerušil on.

"Dúfam, že si sa dobre vyspala. Vyzeráš čerstvo."

Hútala či mu to má povedať. Nabrala odvahu a prešla rovno k veci.

"Prepáčte, ja viem, že vy ma poznáte, ale ja nepoznám vás, ani tento svet, do ktorého som sa dostala."

Muž sa zamračil.

"Prepáč mi, zabudol som, že si prišla iba včera. Som Lifan Zalibe."

Civela do jeho pokojnej tváre.

Myslí, že som sa zbláznila a mal by pravdu. Možno mi preskakuje. Asi som v nejakom blázinci, ale potom sa tu správajú ku mne veľmi zaujímavo. Predstierať, že sme v inom svete, pff! To je choré!!!

Asi jej čítal myšlienky, lebo sa zaklonil dozadu a rozosmial sa.

"To-toto nie je blá-blá-blázinec," vyrážal slová pomedzi smiech.

"Ja neviem o tomto," mávla rukou okolo seba, "nič. Vy o mne ale všetko."

Zvážnel. "Nie, ty vieš o tomto svete veľa. Možno viac než ja."

Uprel na ňu svoje ľadovo-modré oči. Zachvela sa pod tým pohľadom.

"Spomenula si si, ale nechceš si to priznať. Nechceš vedieť nič," zašepkal.

Zachytila to, akoby mala vyostrené zmysly. Odvrátila sa od jeho hypnotizujúceho pohľadu.

Číta mi myšlienky, uvedomila si zhrozene.

"Prepáč, že som ťa nenaučil uzatvárať si myseľ aj predo mnou. Je to moja vina. Chcel som, aby si bola dokonalá bojovníčka a chcel som vedieť na čo myslíš a tvoje pocity," zosmutnel.

"Prosím ťa, nauč ma znova to isté," uprela naňho túžobný pohľad.

Sťažka si povzdychol. "Dobre. Budem sa snažiť, aby si si spomenula na všetko," prikývol. "A začneme hneď po raňajkách, ak dovolíš."

Dívala sa naňho neveriacky ako teľa na nové vráta. Po chvíli zavrela ústa a s odhodlaným pohľadom prikývla.

"Vidím, že niečo vieš zo svojho sveta," usmiala sa, "to nestačí!!!" schladil ju.

"Dúfam, že to stihneme," poznamenala s vážnym výrazom.

"Naraňajkujeme sa najskôr, a potom začneme s prevýcvikom."

Posadili sa za stôl, na ňom sa objavili rôzne jedlá. Zobrala si zeleninový šalát, rožky, maslo, syr, salámu a o chvíľu pred ňou boli bagety.

"Tradične jedlo, na ktoré sme zvyknutí chutí najlepšie," poznamenal Lifan.

"Hmmm....," rozplývala sa.

Po hodine výdatného jedla sa odobrali do šermiarne.

"Tu ťa naučím bojovému umeniu, pästným súbojom, ale aj šermiarstvu s hocičím, čo budeš mať poruke," usmial sa.
"Budeš bojovať ako muž, naučíš sa tak správať, aby si sa vedela maskovať, keby si chcela, aby ťa nikto nespoznal, budeš - použijem vaše slovo - schizofrenik. Budeš dáma aj pán, žobrák, ľahká žena, grófka, princezná, pomätenec, šialenec, chromý aj zdravý..... Všetko, čo len budeš chcieť," popritom sa záhadne usmieval.