Vstávam. Najprv pomaly otváram jedno oko a skenujem okolitý priestor. Potom druhé a pomaly sa preberám. Rozospatá,strapatá a neumytá len v pyžame pomaly kráčam dole schodmi. Pri kuchyni sa zastavím pretože moje zmysly upútali nejaké hlasy. "Dobré ráno" zakrývala mi mamina z kuchyne. Hneď vedľa nej sedela Kelsey. Zas? Nieže by mi to vadilo ale v poslednej dobe so mnou trávi veľa času. Je milá, niekedy až moc. Popravde ma to trošku desí. "Dobré" usmiala som sa troška falošným úsmevom pretože som nevedela o čo ide a čo tu robí. "Dáš si niečo?" Spýtala sa mama spod stola kde vyberala nejaké veci. "Nie ďakujem, a čo ti tu?" Povedala som a otočila som hlavu na Kelsey ktorá si práve hrýzla peru. "Nudila som sa, čo ti poviem. Tak som prišla sem. Zavial ma sem vietor" zasmiala sa. "No dobre, tak teda vitaj" povedala som a šla som sa prezliecť do svojej izby. Von bolo nádherne. Fakt divné toto počasie. Dala som si na seba rozťahané tielko s nápisom; i woke up like this , čierne kraťasy s vysokým pásom. Obula som si svoje staré dobré, špinavé, čierne vansy a na hlavu som si dala gumičkovú čelenku s kvetmi. Zišla som dole schodmi až do chodby. "Mami dem voon, ideš so mnou Kelsey?" Zakričala som z plného hrdla. "Idem" zakričala, zobrala si kľúče zo stola a utekala za mnou. "Tak kam ideme?" Spytala sa s nadšením. "Neviem asi von nie? " povedala som ironicky a trochu sa pousmiala. "Deje sa niečo?" Spýtala sa a chytila ma za ruku. Vytrhla som sa. "Hej! Čo je?" Spýtala sa znova. "Nič mi nieje, pokračujme prosím v ceste" povedala som pokojne a pokračovala. Vážne ma desí. Kelsey nešla. Stála. Stála uprostred chodníka. Upierala pohľad na mňa. "Chcem ti len pomôct zabudnúť" povedala a sklonila hlavu. "Týmto nepomôžeš, tým že budeš robiť veci ako on" povedala som jej. "Ake veci?" Spýtala sa nechápavo. Prešiel mnou pocit chladu. "Staraním sa o mňa, dávaním mi pusu na nos, držaním za ruku, obijmaním, hladením a neustálim pýtaním sa či som v poriadku alebo či mi niečo je" povedala som mierne zvýšeným hlasom. Chcelo sa mi plakať. Citlivka. "To som si neuvedomila... teda neuvedomila som si že také veci robím" povedala dosť skleslo. Hlavu mala sklonenú a dlane mala položené na tvári. Podišla som k nej. "Nebuď smutná, je to v poriadku... Len.. " nestihla som dokončit ani poriadne vetu pretože sa mi Kelsey prisala na ústa. Moment... Čože?! Čo?! Ako?! Prečo?! Panebože toto je zlé. Jednou rukou ma hladila po tvári a druhou ma držala okolo pásu. Neviem prečo ani ako ale spolupracovala som. Dosral mi život. Alexander. Kde je? Chýba mi. On mal byť môj chlapec, nie Dean. A teraz ešte urobí zomňa toto. Pomaly som sa odtiahla. "Panebože, čo sa to stalo?!" Pozerala som sa na ňu nechápavým pohľadom. Asi preto pretože som absolútne nič nechápala. "Chloé, je mi to ľúto. Nechcela som. Neviem prečo" povedala a s plačom utekala preč. "Počkaj, a čo Ben?!" Spýtala som sa. Ben je jej chlapec. "S ním už dávno niesom.. Pochopil to.. Sme stále kamarati" mávla rukou. "Počkať takže ty si...?" Snažila som sa spýtať čo najjemnejšie. "Bi." Usmiala sa. Wau. Páni. Nechapem. Nechápem ničomu. Som mimo. Ale páni. Tento deň teda začal "parádne". "Kelsey, to je.. To je skvelé.. Teda.. Je skvelé že si-si sama s-sebou" koktala som. Fakt som nevedela čo povedať. Nevedela som či byť sklamaná alebo potešená že o mňa ešte niekto stojí. Aj keď skôr by to mal byť chalan napríklad Alex. Ale to je jedno. Stalo sa to a už sa to nikdy nestane. "Je to skvelé? Alebo si znechutená?" Spýtala sa ma. "Je.. je to... skvelé. Samozrejme že je" usmiala som sa a objala ju. Citim sa ako mama. Budem dobrá mama. "Moc ma to mrzí... " dala mi pusu na líce a odišla. Toto vážne nie. Mame to nepoviem... Alexovi nemôžem.. A och to mám akože takú vec dusiť v sebe? Nechám to tak. Nič sa nestalo. Otočila som sa a išla späť domov. Prišla som dnu a ľahla som si do obývačky. Zapla som telku. Chvíľu som spala kym sa pri mne neobjavila moja malá sestrička. "Zahráme sa s barbie?" Spýtala sa ma a pozerala sa na mna svojimi veľkými očami. "Jasné že áno" usmiala som sa. Keď som videla ako do obývačky doniesla obrovskú krabicu s barbie postavičkami skoro ma odvalilo. Všetky vysypala na zem. Podala mi do ruky jednu z nich. "Ty budeš mama. Ja budem mať tieto dve. Volajú sa Jasmine a Gabriela. Este okrem mamy budeš mať tuto jednu a to je jej kamaratka. Táto sa bude volať Kelsey a táto Chloé. Budeš mať ešte tohto kena bude sa volat Alex, ako tvoj kamarát alex. Kde je? Príde niekedy? Napríklad zajtra?" Predstavila mi všetky a spýtala sa ma otázku na ktorú som nechcela odpovedať . Nechcela som ju raniť. Škoda že ešte o Alexovi nevie. Alexa veľmi lubi a on ju tiež. Vždy sa spolu vedeli hrať aj 2 hodiny v kuse. Bude dobrý otec. "Zajtra nemôže. Išiel na výlet do-do ... Amsterdamu." zaklamala som jej. "A môžem mu aspoň zavolať?" Spýtala sa rozkošne. "Myslím že nemá zo sebou mobil.." Znova som zaklamala. Bolo mi jej ľúto. "Dobre teda tak sa poďme už hrať" usmiala sa. "Tento ken bude zalubeny do teba. A Kelsey bude žiarliť pretože ona chcela Alexa. Dobre?" Poučila ma. Kde to dieťa bere tolko nápadov. Skôr by som to vymenila. Myslím že Kelsex by nechcela Alexa. "A ty budeš kto?" Spýtala som sa jej. "Oni budu tvoje sesternice, jedna je z Afriky a druhá z Islandu" zasmiala sa.
Po 2 hodinách hrania sa s menšími pauzami sme sa dohrali s ja som zaspala na gauči. Celý čas som premýšľala nad Kelsey. Neviem čo si mám o tom myslieť a tiež som rozmýšľala že by som zavolala Alexovi. Je to dobrý nápad? Vážne neviem. Zobudila som sa o 17:34. Zapla som mobil a vytočila Alexove číslo. "Haló?" Ozvalo sa. "Ahoj,tu Chloé.. chcela som sa len porozprávať" povedala som. "to som rád pretože by som ti to rád vysvetlil" povedal.
