Larry Stylinson-Touch

Tvrdý pád...

"Jasné," poviem a cítim sa ako kus odpadu. Louis ma pustí a trochu sa odtiahne. Všimnem si, že má rukáv mokrý od môjho hrudníka, ale snaží sa ho zakryť. Stále stojím pri stene ako prilepený a pozerám mu do neistých očí."...Pálí to?" Opýta sa po chvíľke nepríjemného ticha.Zatvárim sa ublížené. robí si srandu? Poviem mu pravdu a on si zo mňa bude pred chalanmi uťahovať, aká som to padavka. To určite. Viac než telo teraz bolia kvapky, ktoré nezastavitelne tlačía na spodné viečka."Nie," šepnem a tvár zkrivím. Nechcem, aby ma takto videl, preto vlasy nechám spadnúť do tvári a s uterákom okolo pása ťapkám po mokrých dlaždiciach."Pozri, hovoril som mu nech to nerobí" započujem jeho hlas.Oči sa mi automaticky zavrú a nohy zastavia."Jasne"Som si 100% istí že 'hovoril som mu to' znamená vo vašom jazyku, 's chutou som sa pridal a urobil to desaťkrát horšíe'," tvrdo syknem. Vnímám srdce, ako s každým slovom bije rychlejšie. Som tak naštvaný. Znova ma prepadá chuť rozebehnúť sa a spraviť niečo, čoho by som lutoval celý svôj život."Víem, že mi neveríš. Ale do tohoto som sa fakt ja nedostal."Neveriaci sa k nemu otočím a zakrúťim hlavou."P-prečo mi toto vôbec hovoríš? Je mi jedno, kdo to bol. Proste sa stalo." Emocie se menia, preplávajú sa medzi mojimi výrazmy ako ryby oceánom. "A vôbec... čo v tom mydle je?""... Myslím, že niečo ukradli z chemie a naliali to tam," rozpráva potichú. Jeho pery sú pripnuté k sebe, v očiach mu horí skrytý súcit. Nemám chuť sa dalej hnevať. Nemám chuť vôbec na nič."Nemusíš ma lutovať," poviem a nevenujem mu už ani pohlad. Skleslo kráčam do sprch po vlhkéj ploche.A potom príjde ten moment. Možno je to zaváháním, možná len mokrejší kus podlahy. Nohy mi v jednu chvílu rychlo šmiknú a na chrbate ucítím tvrdý dopad. Stačím sa trochu stočiť od bolestí. Akoby ten pád rozbolel všetky zahojené aj viditelné modriny. Ako by otvorela nové rany. Upočujem našlapovanie tenisiek. Strašne sa hambím ale zostávám na zemi, neschopný sa zodvihnuť."Si v pohode?" Jeho hlava mi zakrije výhlad. Vystrašený hlas prebúdza ešte silnějšiu hambu."A-ano," zakoktám a ucíťim dlane na rebrách, ako mi pomáhajú vstať. Tie dotiky bolia.Nahmatám jeho rameno a vyťiahnem sa na nohy, s pomocou silných rúk. Znovu mu umořím tričko.Som trochu dezorientovaní, ale stojím. Okamžite kontrolujem uterák, či je stále na svojom mieste. Ulaví sa mi, ked ano.Louis dá opatrne ruky preč. "Mal by si si dávať bacha. A hlavne, ked chceš urobiť dramatický odchod," zasmeje sa."Eh... Jasne," pípnem a rukami si schovám čerstvé modriny.Znovu tu stojíme. Sklopené pohledy, neprirodzené gestá."Prepáč,"poviem."Za čo?""To tričko," hlavou ukážem na nasiaknutú látku."Oh, to je v pohode. Je to len voda," pozrie sa dole, "a toto... Máš od Huntera?" pozerá na skoro zakryté modrozelené flaky. Len čo upočujem jeho meno, čásť mňa sa znova zaplní nenávisťou a strachom.Kývnem."Ukaž mi ich," neznie tvrdo. Keby poviem nie, určite by mi nič neurobil. Ruky dám preč. Tvár odrátim tesne pred tím, ako do tela začnú kopať desiatky nôch.Avšak teraz je to iné.Louis si pozorne prehliada farebné škvrny. Jeho oči náhle zmeknú. A rozpúštajú sa každou dalšou minútou.Pozorujem ho a on moje telo. Zvláštní moment. Otrem si tvár, pretože cítím, jak mi horía líca. Ako by to pomohlo od studu. Som sám sebe k smiechu.Ked v tom, uvidím jeho dlaň, ktorá sa velmi opatrne približuje k nahéj pokožke. Šokovane na ňu pozriem, v očíach plno otázok. Zdá sa úplne sústredený na to, čo robí. Stačí pár centimetrou a cítím jeho dotik. Mám utiecť?

Holaaa :) konečne je tu dalšia časť.....Inááák keby ste boli mimo tak Hunter je Collins-Collins Hunter :)....