Bez Teba

Časť 1.

Dni plynuli a ja som sa do toho zamotávala viac a viac. Pamätám si to ako by sa to stalo včera. Sedela som aj s kamoškou o lavicu za ním. Zrazu sa pred príchodom učiteľa otočil, usmial a povedal: "Ahoj ja som Marek, teší ma." Bolo to prvýkrát kedy sme si vymenili naše pohľady a ja som sa cítila ako nikdy predtým. Vedela som, že ho chcem spoznať viac ...
Ako škola plynula postupne sme sa začali baviť častejšie. Pomaly sme sa stali priateľmi. Smiali sme sa robili bláznoviny, tak ako to stredoškoláci robia. Až jedného dňa prišla na rad naša prvá školská akcia a to divadlo na Vianočnej akadémii. Všetko dopadlo super. Potom sme to samozrejme šli "osláviť" ešte pred začiatkom vianočných prázdnin. To som ešte nevedela čo sa stane potom ...
Večer keď som sa vrátila domov písali sme si ešte v skupine a blbli tam do neskorého večera. Keď už skoro všetci spali no mne a Marekovi sa nechcelo presunuli sme sa už do osobnej konverzácie. Písali sme si do rána a kecali snáď o všetkom. Na druhý deň ráno som musela vstávať skôr nakoľko bol Štedrý deň. Pre mňa to boli najkrajšie Vianoce aké som kedy zažila. Pýtate sa prečo?
Bolo to preto, že som si to ráno našla správu o akej sníva asi každá mladá tínedžerka od svojho crash. Písal mi ako by ma chcel spoznať ešte viac a ako ma má rád a že by časom z toho mohlo byť aj niečo viac. V ten moment som prestala vnímať všetku realitu okolo seba a len si tú správu čítala stále dokola. Neverila som tomu, že by chalan ako bol práve on mohol mať čo i len štipku záujmu o babu akou som bola ja.
No ja som možno urobila jednu z najväčších chýb môjho života...