[BSDOC] Can't See In The Dark (SK)

Kapitola 10 - Čas na dražbu

„Táto váza tiež jeden mala. Teda, aspoň tá pravá. Ak sa pozriete na fotografiu z ponuky predmetov na dražbu, v spodnej časti vázy uvidíte tri ryhy." Podišla k obrazovke v ľavej časti publika a ukázala na miesto, ktoré práve spomenula. Cez povrch sa ťahali tri zakrivené čiary. „Väčšinou, keď sa vytvára falzifikát keramických predmetov, používa sa na to sadrový odliatok originálu. Pri takej cennej váze si to však nemôžeme dovoliť. Čo ak by sme ju poškodili? Preto bol použitý trochu iný spôsob. Bezpečnejší, no bohužiaľ nie taký presný. Výsledkom toho bola vytvorená táto verná kópia, nanešťastie s drobnou, takmer nebadateľnou chybičkou krásy. Bez podpisu. Napokon, kto by si tých pár škrabancov vôbec všimol?"

Michiko odložila kus keramiky bokom a nachýlila hlavu do strany. Kútikom oka si všimla, ako jeden z mužov stojacich za oponou stuhol. „Nanešťastie pre falšovateľov, niekto k tomu mal veľmi blízko. A teraz sa dostávame k riešeniu prípadu, vážení," pousmiala sa a začala kráčať k opačnej strane pódia. Pohľad však upierala na obecenstvo. „Kto iný by si mohol všimnúť, že je s vázou niečo v neporiadku, než samotný pán Takeda, ktorý sa na ňu chodil dívať každý deň, odkedy múzeum vyhlásilo, že je tento predmet zaradený do dražby? Bol to posledný kúsok, ktorý by uzavrel jeho zbierku predmetov z čínskej dynastie. Stavím sa, že ju mal naštudovanú viac, než ktokoľvek z vás. Ale... v posledné dni si na tej váze mohol všímať isté nezrovnalosti, ktoré ho zneisťovali, ako mi pred malou chvíľou citovala jeho manželka. Bolo len otázkou času, kedy by si všimol, čo presne to bolo. Čo ak by sa to stalo tesne pred dražbou? Tak by predsa ten dokonalý plán zámeny váz nevyšiel, nemám pravdu... pán asistent?" Nadvihla obočie a pozrela na muža s vrkočom. Jeho kolegovia naňho šokovane pozreli a trochu od neho odstúpili.

„J-Ja?! Vy ste sa museli zblázniť!" vyhŕkol rozrušene asistent a cúvol, no Michiko sa k nemu naďalej približovala.

„Ak sa nemýlim, boli ste to práve vy, kto mal priamy prístup k exponátom a kto ich pripravoval na dnešnú dražbu."

„To ale neznamená, že..."

„Keby sa váza vydražila, všetky peniaze by išli múzeu. Ale vy ste dostali lepšiu ponuku. Takú, ktorá by vám a vašej manželke pomohla k lepšiemu životu," pokračovala vo svojom Michiko, úplne ignorujúc všetky jeho protesty.

„Akú ponuku máte na mysli?" vložil sa do toho majiteľ múzea a postavil sa pred svojho zamestnanca, čo Michiko prinútilo zastaviť. Zamračil sa na ňu. „Kawashima je mojím najlepším zamestnancom. Miluje históriu viac, než ktokoľvek, koho poznám. Je ťažké uveriť, že by sa dopustil niečoho takého, ako je krádež historického predmetu, a už vôbec nie vraždy."

Michiko si prehrabla vlasy a sťažka si povzdychla. „Ani, keby v stávke bolo množstvo peňazí? Ak sa pozriete do publika, uvidíte, že ľudia sú pre peniaze schopní spraviť čokoľvek. A pán Kawashima nie je výnimkou. Napokon, ponuka, ktorú dostal, bola neodolateľná. Pán Takeda nebol jediný, kto mal záujem o danú vázu. Určite by bola krásnym exemplárom v zbierke ktoréhokoľvek z tu prítomných ľudí. O tom svedčí aj čiastka, za ktorú sa v závere vydražila."

„Snažíte sa povedať, že je za tú vraždu zodpovedný niekto z našich vážených hostí, slečna?" opýtal sa majiteľ. V jeho hlase zarezonovala značná vyhrážka, nech si Michiko vopred rozmyslí, čo ďalšie prehlási.

„Presne tak, pane," pritakala Michiko, na čo sa z publika ozvali pohoršené hlasy milionárov. „Ak mám byť presná, celé to inicioval pán Miyashiro Ryuu."

Ostatní náhle stíchli a v šoku sa pozreli na prázdnu stoličku, kde mal sedieť spomínaný milionár. Žena, ktorá k tomu miestu bola najbližšie, si rozprestrela vejár pred ústami a vstala. Dlhá smaragdovozelená róba sa zavlnila vôkol jej tela. „To nie je možné. Takeda a Miyashiro boli najlepší priatelia, odkedy sa pamätám. Je urážkou tvrdiť, že by mohol byť zodpovedný za jeho smrť. Vy klamete!" vyhlásila.