Dotyk ohňa

58.kapitola

Norimberg, 1411

Kráčali chodbami mohutného hradu v Norimbergu a nasledovali drobné páža odeté v pestrej heraldickej tunike, ktoré ich malo zaviesť k panovníkovi. Markus sa v duchu obával kráľovej nálady. Len nedávno bol zvolený rímskym kráľom, ale uhorská vojna s Benátkami vyzerala neodvrátiteľne. Bol zvedavý, čo osud opäť prinesie krajine a kráľovi, o ktorom sa mohlo zdať, že sa skutočne nedočká pokoja. Obával sa ako ho prijme, keď zistí, že ten, čo si opätovne nárokuje na Likavské panstvo, bol donedávna len obyčajný muž v jeho službách. Nemal čas dlhšie sa zaoberať znepokojivými myšlienkami, pretože páža zastalo a rúčkou ukázalo na veľké dvojkrídlové dvere, pred ktorými stála stráž v lesklej zbroji, pripravená zneškodniť akéhokoľvek votrelca. Dvere sa otvorili. Markus pozrel na svoju ženu a chystali sa vojsť, keď ich páža oslovilo:

„Dnu smiete len vy pane, madam na vás počká tu." prehovoril detsky vysokým hláskom a Markus súhlasne prikývol. Vošiel do kráľovej pracovne a dvere sa za ním zavreli. Rozhliadol sa po jednoducho a zároveň vkusne zariadenej miestnosti. Pri okne bol umiestnený písací stôl zaprataný množstvom dokumentov. V rohu stál okrúhly stolík s dvoma nízkymi kreslami, vystalnými bordovým čalúnením a na druhej strane miestnosti bola na obrovskej dubovej doske rozložená mapa.

Kráľ stál pri okne, otočený chrbtom k prichádzajúcemu. Nenamáhal sa obzrieť, ba zdalo sa, že ani nevníma niečiu prítomnosť. Markus pokorne stál a vyčkával. Po hodnej chvíli sa kráľ lenivo obrátil a Markus padol na kolená. Žigmund pokýval rukou v koženej rukavici a on vstal, hľadiac do panovníkovej nečitateľnej tváre. Ak sa aj čudoval, že jeho služobník bez mena a Markus de Liknau je jedna a tá istá osoba, nedal to nijako najavo. Len v očiach mu trocha zaiskrilo, ale ústa zostali aj naďalej zovreté do tenkej čiary.

„O čo ma chceš vlastne žiadať?" spýtal sa ľahostajne a prstom prešiel po intarzii nízkeho stolíka.

„O milosť i odpustenie, dôveru a pochopenie..." odvetil Markus, tak ako to cítil. Kráľ zastal a pokýval hlavou s očami uprenými do neznáma. Zdalo sa, že rozmýšľa.

„Bol mojim rytierom." skonštatoval a presunul pohľad na muža, ktorý stál pred ním, vzpriamený a hrdý, pripravený vyrovnať sa s osudom bez ohľadu na to, aký bude.

„A mojim bratom, najjasnejší kráľ." dodal Markus a na znak pokory sklonil hlavu.

„Čo s tebou Markus, čo s tebou?" to čo vyznelo ako otázka, nevyriekol s úmyslom očakávania odpovede.

„Môj život je vo vašich rukách, veličenstvo..."

„Iba si sa bránil. Taký čin nemožno nazvať hriechom. Boh ho pochopí." ukázal prstom smerom k nebesám a po chvíľke ticha pokračoval, „Ale v týchto neistých časoch je každý muž vzácny a ja potrebujem vojakov." vyslovil o niečo tvrdšie a Markus sa vnútri trhol.

„Vražda sa trestá smrťou. Keď šľachtic zabije poddaného je to ako by sa nič nestalo, ale keď šľachtic zabije šľachtica, nuž neviem...." pokrčil ramenami a zamyslene si poškrábal ryšavú bradu.

„V tom prípade stratíte dvoch bojaschopných mužov." Rozhodol sa staviť na poslednú kartu. Všetko alebo nič. Buď vzlietne alebo padne. Pochopil, že súhlas jeho ľudu bol len drobný krôčik k úspechu. Kráľ zmĺkol a potom sa hlasno rozosmial. Dlaňou mu plesol po ramene.

„Guráž ti veru nechýba. Keď budem potrebovať schopných mužov, nahradíš jeho miesto." spokojne tleskol rukami. Potom akoby prišiel na niečo oveľa lepšie, zdvihol dlaň a dodal, „Alebo je tu niečo, čo potrebujem viac ako bojovníkov. Tých treba platiť. A zlata je málo..." nechal slová visieť vo vzduchu, aby si mladík uvedomil ich význam.

„Zo ziskov, ktoré prúdia do pokladnice po celý rok, budem odvádzať o štvrtinu vyššiu daň." vyriekol, aj keď si v tej chvíli nevedel predstaviť, z čoho budú žiť. Budú drieť, ale ostanú spolu a to sa mu videlo ako najlepšie riešenie.

„Consummatum est. Je dokonané. Večer ťa očakávam pri svojom stole. Aj s tvojou vzácnou manželkou." žmurkol naňho a kývol rukou, nech odíde. Šiel sa venovať svojej práci. Dosadol na mäkkú stoličku a krútil hlavou. Nikto už nemohol počuť jeho pobavený smiech.

„A z tuláka sa nám stal pán..." pokrútil ryšavou hlavou a vzal do rúk rozčítanú listinu.