Neočakávané ||Lando Norris ||SK

1

*bzzzz, bzzzz, bzzzz*
,,Ale daj pokoj." zavrčala som na budík a surovo ho vypla. Desať dní do Vianoc a ďalší nudný deň ako každý iný. Hodím na seba ležérne oblečenie, vyveziem sa lanovkou hore do hotela, čipnem sa, vypijem kávu, postojím si pár hodín na recepcii, možno príde nejaká celebrita a deň je za mnou. Ďalší deň znova. A znova.

Dovolila som si ležať v posteli iba 5 minút a potom som išla urobiť moju bežnú rannú rutinu. Zistila som, že mám ešte 15 minút do odchodu lanovky. Wow, konečne stíham. Tak som si išla niečo urobiť s vlasmi. Nemôžem predsa vyzerať ako nejaká zdochlina v sakra drahom 5-hviezdičkovom hoteli v rakúskych Alpách.

Rýchlo som si urobila jednoduchý, no za to veľmi pekný účes a išla na lanovku. Keď som tam prišla, presne som vedela čo ma bude čakať. Plná lanovka ľudí, kde bude dusno. Tak aj bolo.

Nastúpila som a zazrela Marka, ktorý pracoval so mnou v hoteli. Jeden z troch ľudí, ktorí sa dokázali so mnou baviť ako s normálnym človekom. Áno, mám neustále mizernú náladu, nechce sa mi žiť a každého  posielam kade-ľahšie, pretože moja iskra života už dávno zhasla. V mojej duši bolo temno. Ale oni jediní ma brali takú aká som a za to si ich nesmierne vážim, aj keď im to nedávam najavo.

,,Prrr, dneska je hrozne zima. Som zvedavý, čo to bude hore." prihovoril sa mi. ,,Alpy. Zima a sneh, čo ti poviem." odpovedala som sucho. Mark sa zasmial a štuchol do mňa. Prevrátila som na neho oči: ,,Čo?" ,,Niekto sa dneska vyparádil. Zaujímalo by ma, pre koho?" Zazrela som naňho. Len sa zasmial.

Celých 25 minút, čo išla lanovka hore, sme sa rozprávali. Ako stále, vystúpili sme poslední. Mark urobil gesto gentlemana a povedal po francúzsky: ,,Madame",,Merci" odpovedala som. Keď sme vystúpili, objal ma okolo pliec. ,,Teraz si vyznela ako pravá francúzka!" Len som posmešne vydýchla.

Vošli sme do hotela a tam nám už spoza recepčného stola mávala Lena. Ďalšia z mojich troch jediných a pravých kamarátov odtiaľ. Odkývali sme jej naspäť. Mark si pošúchal ruky a povedal: ,,Podľa mňa to dnes bude zaujímavý deň. Cítim to v kostiach. Ty?",,Pff, taký ako každý deň. Príde sa tu promenádovať nejaká celebrita a to bude všetko.",,Veď uvidíme." povedal, dal mi pozdrav päsťou a odišiel do kuchyne.

,,No dobré ráno." povedala Lena. ,,Bre ráno." odpovedala som. ,,Počúvaj, potrebujem tu byť dnes dlhšie, aby som zajtra mohla skôr odísť. Vadilo by ti, keby som bola ešte dve hodinky dlhšie? Tým pádom..." nemohla dopovedať, keďže som ju prerušila: ,,Budem pracovať dlhšie. Jasné. Aj tak nemám čo robiť." Poskočila od radosti, objala ma a zasypala ma vďakami. Iba som prikývla hlavou.

Išla som si zrobiť kávu. Samozrejme, pozdravili sa mi dvaja kolegovia z piatich, ktorí tam prišli. Bolo mi to jedno. V kľude som vypila kávu a po hodine a pol pribehla Lena. Pozrela som na ňu s otázkou v očiach. ,,Mohla by si ma zastúpiť? Prišiel zákazník ktorý hovorí iba anglicky a vieš že ja neviem po anglicky. Prosím.",,Už idem."

Rýchlo som utekala na recepciu. Dúfam, že ten zákazník bude normálny a nebude sa sťažovať na túto nepríjemnú situáciu. Nahodila som naučený úsmev a vošla na recepciu. Zamrzla som, keď som videla kto tam stojí. ,,No doriti." zašepkala som.

Pristúpila som k pultu a opýtala sa: ,,Dobré ráno, ako pomôžem?",,Dobré ráno. Mám tu rezerváciu na meno La..." muž stíchol, pretože ja som už písala meno do počítača. ,,Ty ma poznáš." uškrnul sa. Prestala som písať. Pane bože! Tak rýchlo som sa prezradila ako úplný idiot!

,,Lando Norris. Britský jazdec formuly jedna," pozrela som na jeho priateľov ,,a tím Quadrant ak sa nemýlim. Je tak?",,Áno, áno" prikývli a pousmiali sa. ,,No?" Lando sa opýtal. ,,Čo? Och... Pardon. Jasné...rezervácia. Taaak, páči sa." podala som im karty od izieb a povedala pár inštrukcií.

Poďakovali a keď sa otáčali na odchod, vyhŕkla som: ,,Lando? Mohla by som jednu fotku?",,Ale samozrejme..." pozrel sa na moju menovku ,,Benedetta" a uškrnul sa. Odfotila som sa s ním. ,,Ďakujem krásne.",,Čo by som neurobil pre peknú fanúšičku?" mrkol na mňa a odišiel.

Chvíľu som zostala stáť ako obarená. Pozerala som na miesto, kde Lando a Quadrant zmizli. Z tranzu ma prebrala Lena, ktorá mi poklepala po ramene.

,,Čo sa stalo?" ustarostene sa spýtala. Pokrútila som hlavou ,,Vážne si ho nespoznala? Veď to je Lando Norris, ten o ktorom počúvaš každý boží deň." a otočila som sa k nej. Vyvalila na mňa oči a povedala dosť nahlas aby to počula celá miestnosť: ,,To si robíš prdel?! To je... Takže konečne si stretla svojho vysnívaného muža!"

Ruka mi ihneď vyletela k jej ústam, aby som ju stíšila. ,,Nekrič toľko, preboha! Nemusí to počuť celý hotel! A nie, nie je to môj vysnívaný muž!" zasyčala som na ňu. Dala mi ruku preč z jej úst a posmešne povedala: ,,To ti tak verím... Teraz utekaj, musím pracovať! Šup šup!"
Vrhla som na ňu pohľad, ktorý dokáže zabíjať a odišla som.

Keď som sedela v miestnosti pre zamestnancov, pristihla som sa, že sa reálne TEŠÍM do práce. Takéto niečo sa u mňa stalo už veľmi, veľmi dávno. Možno naposledy, keď som bola ešte dieťa. Aha, zrejme som našla dôvod, prečo sa teším... Lando. Keď na mňa vtedy mrkol, niečo v mojom vnútri sa pohlo... Niečo sa pod tou hrubou vrstvou temnoty skrývalo.

Odignorovala som to. Určite len ďalšia falošná radosť na dva dni a potom sa všetko vráti do reality. Zbytočne sa tým vôbec zaoberať. Lenže... On tu mal rezerváciu na týždeň! Budem to musieť pretrpieť. Radšej sa nebudem tešiť, ako sa oddať radosti nachvíľu a hneď na to zmizne...

Striasla som sa. Pozrela som na hodinky a zistila som, že už mám ísť. Došla som na recepciu a rozlúčila sa s Lenou. Keď odchádzala, otočila sa a povedala: ,,Videla som všetko. Dievča, daj tomu chlapcovi šancu. Možno z toho niečo vzíde." a zmizla.

Chcela som jej slová zahodiť za hlavu, no nedalo mi to. Ako to myslí, že mu mám dať šancu? ČO PRESNE videla? Vie o niečom? Aaaargh! Jeden chlap ma dokáže tak rozhodiť! A to len prišiel!