Mafiánska pestúnka

13.

Asja

Dnes som sa zobudila s mimoriadne dobrou náladou. Dnes totiž idem domov a neviem sa dočkať.

Rozmýšľala som, či mám o tomto povedať svojim rodičom, pána Larsona som poprosila, aby pred nimi mlčal a niečo si vymyslel, keby ma chceli oni alebo teta pozdraviť. Lenže sú to moji rodičia a tak závažnú vec by mali vedieť. Ešte si to premyslím a keď tak večer sa im ozvem.

Zrejme po mňa pošle iba šoféra a ten ma dovezie domov. Preto som sa zarazila hneď ako sa otvorili dvere.

,,Pán Larson, čo tu robíte?" čudujem sa, nakoľko som jeho prítomnosť vôbec neočakávala.

,,Prišiel som ťa odviesť domov Asja," krátko odvetil a vzal mi malú tašku z ruky.

Zabalila mi ju Martha, pár osobných vecí, ktoré nutne potrebujem, nič viac mi netreba. Veď aj tak ich nemám veľa, tak akurát.

Kráčajúc chodbou stále premýšľam nad tým, prečo je tu on, sám osobne, o čo mu ide a čo by chcel vedieť? Azda chce niečo dôležité vyriešiť bez prítomnosti Haven a preto prišiel? Nasadli sme spoločne do zadnej časti auta, ale mlčal. Po dlhej chvíli prelomil ticho.

,,Chcem, aby si ma volala Jasper a aby si mi tykala," prekvapene na neho zazerám.

Čakala som hocičo, ale že vysloví niečo takéto veru nie. Ako mám tykať dominantnému, veľkému a zastrašujúcemu chlapovi, ešte k tomu môjmu zamestnávateľovi, ktorý sa od začiatku so mnou nechcel ani rozprávať? Bojím sa v jeho prítomnosti čo len slova vysloviť a teraz toto? A ako to bude vyzerať pred ostatnými? Mohli by ma za to nenávidieť, myslieť si, že som niečo viac a to nechcem.

,,Neviem, či je to dobrý nápad. Nebolo by to fér voči ostatným zamestnancom. Asi by som ostala pri vykaní," pokúšam sa mu to vyhovoriť a v kútiku duše dúfam, že to prijme.

Lenže tento človek nemá rád nie a neodvráva sa mu, tak čo som si to ja hlupaňa dovolila?

,,Ostatní ma absolútne nezaujímajú. Keď mi niekto zachráni dieťa, získa si moju úctu a rešpekt. Preto si chcem s tým človekom tykať a dokázať mu moju vďaku. Tak ako tebe Asja," usmeje sa na mňa a nečakane vezme moju dlaň do svojej.

Zacítim príjemné teplo a radosť zároveň. Zastrčí mi prameň vlasov za ucho a čakám čo bude nasledovať. Vo filmoch je to bozk, ale takto neviem.

,,Asja pri tebe prichádzam o rozum a kontrolu nad samým sebou. Prajem si, aby si to vedela. Presne pre tento dôvod som chcel, aby si si odo mňa držala odstup, ale ty si vo mne prebudila city, o ktorých som ani nevedel. Neviem čo sa medzi nami deje, ale chcem aby to bolo takto naďalej a možno z toho niečo vznikne. Nechcem však rozoberať toto," ukáže medzi nami prstom, ,,pred Haven. Netuším čo bude nasledovať a preto jej nechcem motať hlavičku," akonáhle dokončí svoju reč pobozká ma.

Priloží svoje pery na tie moje a vojde mi do nich svojím jazykom. Chutí sladko a v tej chvíli zatúžim po niečom viac ako len bozku.

Do oboch rúk vezme moju tvár a pokračuje ďalej. Naše jazyky sa dokonale dopĺňajú a sú akoby boli jedno. Rukou mi prejde po mojich prsiach až na brucho a v tej chvíľu omylom stlačí bok, aby si ma pritiahol bližšie.

,,Au!" bolestivým výkrikom preruším naše opojné spojenie.

,,Bože Asja, prepáč, mrzí ma to," ospravedlňuje sa mi a to ma na ňom trochu pobaví. Takéhoto starostlivého a bojazlivého som ho ešte nevidela. Rozosmejem sa a on sedí v nemom úžase.

,,Ty sa smeješ? Čo ti je smiešne?" pozerá na mňa a ešte viac ma rozosmieva. Nech sa už konečne prestane tak tváriť, inak sa od smiechu pocikám.

,,Nehnevaj sa na mňa, ale tvoj výraz tváre ma veľmi pobavil. Zatiaľ som ťa takéhoto nevidela. Prišlo mi to veľmi komické," úprimne mu odpoviem a on mi palcom prejde po líci. Letmo ma pobozká a hneď sa odtiahne.

,,Ja sa z teba asi zbláznim Asja Sadiki," zažartuje a nálada sa uvoľní.

Chvíľu na seba pozeráme a obaja sa oprieme o sedadlo. Uložím si hlavu na jeho rameno a ruky si prepletieme. Nič viac netreba, toto vraví za všetko aj bez slov.

Jasper

Konečne po dlhom čase som sa cítil šťastný. Ale nie šťastný, ako keď sa niekto na niečom zasmeje, ale šťastný vo vnútri, v mojim srdci.

Netuším ako to robí, ale okrem mojej dcéry mi Asja dodáva energiu, vďaka ktorej môžem naplno fungovať a žiť. Dokázala to za pár dní odkedy tu je a jediné z čoho mám strach a čoho sa bojím je, že keď sa dozvie kto v skutočnosti som a čím sa živím odíde.

Nad tým som premýšľal potom bozku, keď sme sa držali za ruky a keď mala hlavu opretú o moje rameno. Myslím si, že pravda, ktorú jej prezradím ju vydesí a podľa jej správania a dobrej duše ujde. Možno by ju dokázala zastaviť malá Haven, ale nechcem, aby tu ostávala iba z ľútosti. Chcem, aby ostala z čistej radosti.

Mal by som jej to čo najskôr prezdradiť. Skôr, ako sa stane niečo horšie alebo kým sa zopakuje ten zážitok z ich návštevy v parku.

Už ich nikam nepustím, budú pod zámkom pokým nedostanem toho, kto za tým všetkým je.

Dohoda, ktorú som mal s Calsonovcami padá, pretože nemôže byť za tým nik iný, iba oni. Všetci ostatní sa ma tak boja, že by boli riadne hlúpy keby sa mi vzopreli. Myslel som si to aj o Calsonovcoch, ale zrejme som sa mýlil. Alebo nie?

Tomas mi vo všetkom pomáha a preto väčšinu rozhodnutí nechávam na neho. Má moju plnú dôveru, pretože viem, že by ma nikdy nezradil. Sme takmer ako bratia a to je nadovšetko. Z toho dôvodu mi nevadí, keď ma oslovuje mojim menom, ale všetci ostatní ma musia oslovovať don. Nikdy ma nemôžu pomenovať ako Tomas.

Klopanie na dvere ma vytrhne z myšlienok.

,,Ďalej!" zvolám a čakám, kto sa v nich objaví.

,,Môžem?" spýta sa Tomas, keď vstúpi dnu.

Samozrejme nekráčal hneď ku mne, ale čaká na súhlas. V tomto je vychovaný a nie je drzý, aj keď mi je ako brat.

,,Samozrejme, niečo sa stalo?" nastane ticho, ktoré sa mi vôbec nepáči.

,,Máme problém s tovarom Jasper," vysloví to a ja hneď pochopím, že to nebude nič dobré. Stačí, keď použije slovo problém a náladu mám pokazenú.

,,Asi ani nechcem vedieť o čo ide. V poslednej dobe sú stále nejaké problémy," zdôrazním to slovo a on sa kyslo usmeje.

Prejde ku mne a automaticky sa usadí. Vzpriami sa na stoličke a pripravujem sa na to čo príde.

,,Nedorazil kontajner z Francúzka. Pokúšame sa ho nájsť, ale aj Marcus je bezradný. Niekto nás chce zničiť a jediná stopa, ktorá nám to mohla pomôcť vyriešiť je mŕtva, teda je mŕtvy," pripomenie mi potetovaného chlapa, ktorého museli odbachnúť.

,,Koľko tam toho bolo Tomas? O akú sumu sme prišli?" chcem vedieť v akých veľkých sračkách sme a či sa bude otec od hnevu v hrobe obracať.

,,Desat miliónov dolárov, to je predbežná suma," v hneve zhodím všetko zo stola jedným pohybom ruky. Krv vo mne vrie a tlak mi stúpa neskutočne veľkou rýchlosťou.

,,Teraz ti niečo poviem Tomas máš týždeň na to, aby si zistil kto to je, inak nechci vedieť čo urobím. Vážim si ťa a vieš, že by som za teba aj zomrel, ale biznis je biznis a vďaka tomu sme tam, kde teraz sme. Rozumieš?" varujem ho a zdôrazním mu čo od neho žiadam.

,,Na mňa sa môžeš spoľahnúť Jasper," zopakuje to čo vždy, ale vôbec ma to neukľudnuje.

Nechcem nikoho vidieť musím sa upokojiť a jediné čo mi pomáha je hodina v posilňovni.

,,Potrebujem schladiť hlavu. Teraz ma nechaj tak Tomas," ukážem mu, aby odišiel z pracovne.

,,Jasné," zodvihne sa a plynulou chôdzou prejde k dverám. Otvorí ich a zabuchne.

Ja urobím to isté. Musím sa prezliecť a ísť si zacvičiť. Hnev zo seba dostať von. Jediná možnosť, ktorá ma v tejto chvíli napadá.

Tak ďalšia časť na svete😌
Prajem príjemne čítanie
Veve❤️