Niekdo zazvonil, chvíľu sme to nereagovali a za chvíľu znova zazvonil. Išiel otvoriť JJ a začal sa tam s niekym hádať. Potom tam pribehol aj Jonh. Za chvíľu prišiel Jonh za mnou že mám ísť s ním. Verila som mu a ktomu tam bol aj JJ takže myslím že to bude v pohode. Aspoň som si to myslela. Bol tam Rafe a Topper. To bol konec, Rafe ma silno chytil za ruku a začal sa mi vyhrážať no JJ išiel pred neho a začali na seba hučať. No rýchlo som zatvorila dvere. A išli si všetci sadnúť na gauč. JJ sa tam začal hádať s Jonhom že načo som tam prišla a takéto. No ja som neverila očiam.
Zazvonil mi mobil. Volala mi mama, že je v nemocnici. "Chlapy, potrebujem okamžite odviesť do nemocnice" zhúkla aby to počuli. "Ideme" povedal JJ a bral kľúče k Twinkie.
Už sme boli skoro pri nemocnici. Nebudem klamať bála som sa, vytiekli mi aj slzy. Už sme boli pri nemocnici a ja som sa odhodlavala ísť do vnútra. JJ ma videl. "Pozri, môžem ísť stebou, pokiaľ mi povieš zakým" ani to nedopovedal a ja som nato hneď odpovedala "Idem za mamu..." vyšli mi slzy do oči znova "Tak poď." Vyšiel z auta, išiel mi otvoriť dvere a konečne som bola odhodlaná ísť dovnútra. Nevedela som čo mám robiť. Prišli sme dovnútra a spanikárila som a myslím že to bolo aj na mne vidieť. "Ako sa volá tvoja mama?". "Silvia, Silvia Hresková". "Dobrý deň, kde môžme nájsť Silviu Hreskovú?" spýtal sa a ja som ešte viac znervóznela. Museli sme si sadnúť na sedačky čo tam boli ale bola tam voľna iba jedna. JJ si sadol a ja som zatiaľ nervózne stála. "Sadni si" a pocapkal na svoje nohy. "Nie, som moc ťažká, neudržal by si ma" ani som to nestihla odpovedať a pritiahol si ma k sebe. Ľahla som si o neho a on mi chytil ruku myslím že sme vyzerali ako keby sme už roky boli spolu.
Chvíľu sme ešte čakali a potom nás zavolali že môžme ísť za mamu. Bola to zástupkyňa v nemocnici ale teraz ležala na lehátku a bolo niečo jej. "JJ? Prosím poď somnou dovnútra. Ja to tam bez teba nedám" nemal námietky a išiel som ňou. "Ahoj mami" "Dobrý deň" obydvaja sme ju slušne pozdravili. "Mami čo sa stalo?" začali mi behať slzy do očí. "No, poriadne ani neviem ešte neprišli výsledky" povedala mi nervózne.
Ahojte tak po dĺhom čase kapitola neviem či budem pokračovať v tomto príbehu ale určite sa k nemu niekedy vrátim. Take care of yourself🫶🏻
YOU ARE READING
Možno predsa len... | Outer Banks
Teen FictionAria má 17 a prechádza si ťažkým obdobným. Rozišla sa s ex, sťahujú sa a zistili jej anorexiu. No postupne si nájde nových kamarátov, možno sa aj zamiluje a prekoná anorexiu.
