Ahojte, je to už dlho čo som sem niečo pridala, po tom ako sa rozpadol môj posledný vzťah som to vzdala s láskou.
A teraz tu ležím v posteli pri mne spí moja polovička s ktorou sme sa nakoniec našli. Už sme spolu tri roky, bývame spolu, jediné čo chýba je prsteň na mojej ruke. Niekedy mám pocit že to chcem hneď a niekedy že nikdy.
Niekedy si myslím že keby som nebola stále v nejakom vzťahu, ale bola sama a čakala kedy to príde a neskúšala znova a znova že by som si svoju "mladosť a slobodu" oveľa viac užila.
Bohužial čas sa nedá vrátiť späť ani poslať správu samej sebe že bojuje o niečo čo nemá zmysel. Kiežby som teraz vedela ako to skončí, aby som už nemala strach zo sklamania. Keď počúvam koľko manželstiev sa rozpadne po dlhých spoločných rokoch spolužitia je to vážne smutné.
Ako vieš, že hovoríš áno tomu správnemu človeku ktorý stojí pred tebou?
Prosím povedzte mi kde to človek a ako to tam cíti že robí správnu vec.
Ak mi tento vzťah nevyjde, myslím že už si nikoho iného nenájdem, budem mať príliš vysokú laťku na partnera a asi sa aj zmerím s tým že budem radšej sama.
Nechcem človeka ktorý nie je zároveň môj najlepší kamarát. Nechcem len vzťah z ktorého obaja budeme ťažiť lebo nám to bude vyhovovať nech nie sme sami, chcem to všetko alebo nič.
-ďakujem za prečítanie-
YOU ARE READING
Momenty
Randomsmutné a aj tie najkrajšie momenty opísané niekolkymi vetami ktoré vytvorila moja mysel..
