Sister ?

2

1001

Dnes má Aysha šieste narodeniny a vôbec nezačali dobre.

Po tom čo traja starší bratia s ich otcom sa snažili nájsť nechutného vlkodlaka ktorý chcel zabiť malú Ayshu. Bohužial ho nenašli a tak Henrik si to chcel zobrať do rúk a išiel s Niklausom von.

Po pól noci sa objavyli vlkodlaci ktorý zabili Henrika.

Prvá vec čo Aysha videla na svoje narodeniny bol jej mrtvý starší brat. Začala nekontrovateľne plakať. Keď si rodina všimla že Aysha už nespí ale pozerá sa na telo svojho mrtvého brata ktorého milovala, každého milovala.

,,Aysha... t-to by si-i vid-dieť" povedala ich matka a pozrela sa ich otca a prikývla aby naznačila že sa má postarať o ich dcéru.

Michael prišiel ku Ayshe a zobral si ju do náručia. Aysha ďalej plakala až do večera keď zmizla.

........

Aysha Mikaelson

Bola som smutná zo smrti mójho brata, ja som ho mala hrozne rada.

Ležala som okolo mojej celej rodine ktorá spala, bolo mi zle a maminka hovorila že vždy keď mi je zle sa mám ísť nadýchať čerstvého vzduchu a príroda mi pomôže.

Po tichu som odišla z nášho domu a išla do lesa. Stále som troška plakala.

Keď som bola už v lese bolo mi lepšie. Pozerala som sa na stromy ktoré boli vidno vďaka mesiačiku.

Ďalej som sa prechádzala až som uvidela toho pána čo ma pokúsal. On si ma nevšimol a tak som pomaly začala chodiť naspäť. Bohužial som stúpila na vetvičku ktorá sa zlomila a vidala zvuk ktorý si pán všimol.

Hneď sa zamnou rozutekaľ, snažila som utekať ako najrýchlejšie som mohla.

On bol ale rýchlejší a zhodil ma na zem a lahol si nado nňa ,,nechajte ma prosím!" začala som znova plakať a myslela si že tu končí môj život.

Zrazu ako keby sa čas zastavil a ja som v mojej tele cítila šok, ale taký príjemný. Cítila som v sebe mágiu ? Je to možné ?

,,prebudil som v tebe šarlatovú čarodejnicu a to sa stať nemalo, mala si zomrieť. Kto vie kedy sa prebudí" čas sa znova rozbehol a ja som vedela že není koniec.

Zavrela som očí a dúfala že sa mi podarí to čo chcem spraviť.

Zdvihla som druhú ruku na ktorej neležaj a otvorila oči. Pohla som s ňou do strany aby vlkodlak na mňe nebol. Na ruke sa objavila červená žiara ktorá bola tak zaujímavá, mohla by som sa na ňu pozerať celé dni.

Vlkodlak nič nehovoril a tak som sa na neho otočila ,,preboha t-to som ja sp-pravil-la ?" spýtala som sa prírody aj keď som vedela že mi neodpovie.

Vlkodlak narazil kôli mojej moci to stromu kde si očividne potom zlomil väz.

Vlkodlak však sa zrazu nadýchol, hneď som sa na neho pozrela. Mal otvorené oči v ktorých nič nebolo, ako by tam bola napísaná smrť.

,,zabila si ma, každého zabiješ" povedal potichu ,,zabila si ma, každého zabiješ" povedal hlasnejšie a já som si od neho odstúpila ,,zabila si ma, každého zabiješ" už kričala a ja som začala utekať domov dokým sa moja noha nepotkla o niečo tvrdé a soadla na zem. Okamžite som sa zdvihla a pozrela o čom som sa potkla, bola to moja rodina....

Boli mrtvý....

,,zabiješ nás, každého zabiješ" začala hovoriť maminka a ja som sa ešte viac rozplakala a začala utekať iným smerom od domu.

Znova som do niečoho buchla a bola to Rebekah ,,nie p-prosi-im, j-ja so-om mu t-to spr-ravi-it nech-hcel-a" povedala som jej a ona ma objímula ,,toto není reálne je to všetko v tvojej hlave, uteč a už sa nevracaj, bude to tak lepšie" povedala jej sestra ktorá nebola reálna.

Keď sa na ňu znova chcela pozreť nikto tam nebol. Začala utekať úplne iným smerom a skúšala zabúdať na svoju rodinu aby to až tak nebolelo.