udobrenie

218 11 1
                                    

Išli sme na večeru, v aute bolo trápne ticho. Prišli sme do reštaurácie
"Neymar to nemyslíš vážne"

"Ale myslím"

"Ja som ti povedala že nechcem aby si na mne míňal peniaze"

"Prosím ťa toľko peňazí čo tu miniem zarobím za deň" uškrnul sa, pretočila som očami a išli sme dnu.

"Pán Neymar rád vás opäť vidím, stôl pre dvoch?"

"Áno prosím"

"Nech sa páči" zaviedol nás k stolu

Zobrali sme si menu. Pozerala som sa do toho zmätene

"Niečo ti nesedi?" spýtal sa ma Neymar

"No vieš ak si si nevšimol ja nerozumiem po španielsky" povedala som mu a sarkasticky sa usmiala

Zasmial sa
"Prepáč, ja som úplne zabudol, vieš čo ja ti niečo objednám dobre?"

Prikývla som, Neymar nám niečo objednal. Kým nás doniesli jedlo tak Neymar začal rozprávať.

"Liv ja sa ti chcem z hlbokého srdca ospravedlniť. Správal som sa ako totálny hulvát, nechal som ťa odísť týždeň pred tvojimi 18 narodeninami a ku tomu ešte tehotnú a ani som sa ti neozval, vykašlal som sa na teba aj na tvoje dieťa. Milujem ťa a chcem byť stebou, chcem tu byť pre teba keď budeš plakať, smiať sa, keď bude dieťatko prvý krát kopať, keď budeš mať tehotenské chute, keď budeš rodiť, keď dieťatko urobí prvý krok, keď povie prvé slovo, keď pôjde do škôlky, do školy, chcem byť v tvojom živote a chcem sa starať o tvoje dieťa, o naše dieťa. Milujem ťa Liv"

Bola som prekvapená, nevedela som čo na to povedať. Začala som plakať

"Nie Liv neplač, povedala som niečo zlé?"

"Nie nič zle si nepovedal, ja len že má to dojalo. Prepáč tehotenské hormóny"

"Poď sem" postavila som sa a sadla si na neho. Objala som ho aj on mňa.

"Liv chcem tu byť pre teba, už ťa nechcem opustiť, dovolíš mi tu byť pre teba a pre naše dieťa"

"Už ma nikdy neopusti"

"Sľubujem" usmiala som sa na neho a dala mu pusu

"Prepáčte že vyrušujem ale doniesol som vám jedlo. Prajem dobrú chuť"

Začala som sa červenať a schovala si hlavu do Neymarovej hrude. Zasmial sa

"Ďakujeme"

"Už odišiel?" zašepkala som Neymarovy

"Áno už sa môžeš ukázať" postavila som sa a išla si sadnúť. Začala som jesť.

"A ako sa má dieťatko? Je zdravé?"

Bola som ticho, nevedela som či mu to mám povedať.

"Liv? Ja vporiadku?"

"Zatiaľ"

"Ako to myslíš zatiaľ? Olívia čo sa deje?"

Všetko som mu povedala, od toho že som mala rakovinu až po to akože môže mať naše dieťa rakovinu. Keď som to všetko povedala mala som slzy v očiach.

"Ja-ja neviem čo na to povedať. Bol som taký hlupák, nebol som tu keď si ma najviac potrebovala!" začal byť nervózny a nahnevaný

"Ney odpúšťam ti" chytila som mu ruku.

"Ja si to ale nezaslúžim Olívia!"

"Neymar ukľudni sa! Ja ti odpúšťam dobre? Teraz chcem aby si bol so mnou"

"Sľubujem že tu pre teba budem" usmiala som sa na neho a pobozkal ma

"Poď ideme na prechádzku" Neymar zaplatil a išli sme sa prejsť, prechádzali sme sa asi dve hodiny, potom ma Neymar zobral domov.

"Dobrú noc Liv, milujem ťa" pobozkal ma

"Ja teba tiež" usmiala som sa a vošla dnu.  Bolo už po polnoci a všetci spali, osprchovala som sa a išla si ľahnúť. Zaspala som s úsmevom na tvári

Ahojtee, veľmi sa ospravedlňujem za neaktivitu

𝓜𝔂 𝓰𝓲𝓻𝓵 / 𝐍𝐄𝐘𝐌𝐀𝐑 𝐉𝐑Where stories live. Discover now