7 októbra, 2019
Milý denníček,
dnes som prvýkrát ochutnal ľudskú stravu!
Totiž, dlho som sa nevedel zbaviť toho pachu hliny, spálenej kože a vlasov, hoc som sa každý deň sprchoval v ľadovej vode.
Ale...dnes nechcem rozoberať to, ako je na tejto planéte príšerne teplo, kvôli čomu trávim väčšinu času v sprche a ani to, že som ten pach cítil v nose celých 23 dní.
Dnes by som rád rozobral jedlo. Vôňa zaútočila na moje nosné dierky, keď to Zayn privliekol...ehm...zvonku - to je to miesto, kde som ešte nebol. Potrava ma vylákala z izby, aj keď údajne jesť nepotrebujem, no bol som zvedavý.
Našiel som Damiana a Zayna, ako si pochutnávajú na obrovských spojených žemliach s mäsom, zeleninou a nejakým dresingom, ktorý im stekal po prstoch. Mali od toho zababrané aj celé ústa a ich okolie.
Ale nezdalo sa mi, že by im to vadilo.
Volajú to hamburger, a keď som to ochutnal aj s hranolkami ako prílohou, pomyslel som si, že by som to chcel jesť každý deň.
Odrazu ma zaplavilo toľko príjemných pocitov a usmieval som sa z toho. Prvýkrát po 23 dňoch žitia, som cítil niečo iné než...nič a už teraz viem, že zajtra to chcem cítiť znova.
Ten život sa mi začína páčiť.
Máme tu ďalší zápis do denníčka 😀
A toto je asi prvá pozitívna emócia, ktorú Golem Harry pocítil, čo je logické, lebo dobré jedlo v každom z nás vyvoláva istú dávku šťastia. Aj keď táto emócia bola dosť zanedbateľná vzhľadom na ďalšie jeho dni.
Ďakujem za prečítanie 🙂
-Lia-
YOU ARE READING
Golem's Diary
FanfictionPovedali mi, že ľudia si píšu denník hlavne preto, lebo doň ukrývajú svoje tajomstvá a pocity, o ktorých nechcú hovoriť pred ostatnými. Píšu o všetkom, čo zažijú, ale najmä o tom, aké zložité je byť človekom. Vraj aj ja mám písať, pretože byť Golem...
