Pravdivé tajomstvo

13.

Vera

Išla som sa zblázniť. Už štvrtí deň som bola doma a takmer nič som nemohla robiť. Na moje šťastie bolesti už pominuli, jediné čo mi prekážalo v normálnej činnosti bol ten hlúpy obväz a dlaha, ktorú mi tam dala sestrička v nemocnici.

Unudená na smrť som sa pokúšala vymyslieť čo také by som si ja mohla asi pripraviť na zjedenie. Nič! Všetko mám zakázané od doktora a taktiež od Sam.

Tá ma neustále kontroluje. Na tému Adam sme sa ešte stále nerozprávali. Váham či mám s tým začať prvá ja. Možno ma Sam nechce stresovať a preto o tom nehovorí.

Pípne mi správa. Vezmem si opatrne telefón, aby som si neudrela ruku a prečítam si ju.

S: Ako sa má pacient???

Zažartuje, čo mi v mojej momentálnej situácii zlepší deň.

Ja: V rámci možností dobre, prečo?
S: Čo keby si k nám prišla v piatok večer? Adam ide s priateľmi niekam preč, neviem kam, moc sa nerozprávame.

Trošku ma zamrzí jej správa nakoľko šípim, že je to kvôli mne. Nedá mi to a musím to vedieť.

Ja: To kvôli mne?
S: Áno.

Zareaguje okamžite na moju otázku.

Ja: To nerob🤦‍♀️. Budem mať pre to výčitky svedomia. Sama dobre viem aké je naprd nemať po ruke súrodenca.
S: Nasral ma.
Ja: Aj mňa, ale už to trošku opadlo. Už nie som na neho taká naštvaná, ako pred týždňom.
S: To ako vážne? Máš pre jeho hlúpe správanie zranenú ruku. Si si istá touto svojou odpoveďou? Neberieš ešte lieky?
Ja: Lieky nemám a som si istá.
S: V poriadku, pretože už mi chýbal môj brat.
Ja: Ja som to vedela, že sa na neho hneváš iba pre to čo sa stalo.
S: Už sa na neho dlho nehnevám, ale aj tak som mu to nepovedala. Dala som mu to vyžrať!
Ja: Tak dnes skoč za ním a povedz mu to. Bude Vám obom lepšie.
S: Toto som proste musela počuť, či čítať? ☺️

Ach jaj mňa z nej porazí. Keby som tušila, že pre mňa sa s ním nerozpráva, načala by som túto tému už skôr. Teraz ma bude mrzieť to, ako sa Samantha musela cítiť zakaždým keď ho stretla v dome.

Ja: Nabudúce nemusíš tak urputne držať so mnou. Nechcem aby ste mali kvôli môjmu konfliktu s ním súrodenecké nezhody. Dobre?
S: Platí. A čo bude s tým piatkom?

Také vypadnutie z domu, kde som zavretá mi padne vhod a už by mi ani nevadilo, keby som ho stretla. Nejako musím stále myslieť na neho a to ma núti mu odpustiť.

Ja: Samozrejme, len ma musíš prísť vziať, ešte nezvládnem šoférovať.
S: S radosťou.
Ja: Dohodnuté, tak v piatok.
S: Pa😊
Ja: 😚

To by sme mali. Na piatkový večer mám o zábavu postarané. U Samanthy zrelaxujem a lepšie sa mi nastúpi v pondelok do práce. Ešte musím v piatok behnúť lekárovi na kontrolu s rukou. Snáď mi odobrí nástup do práce.

Adam

Dnes ideme s chalanmi na víkend preč. Ak mám byť úprimný nikde sa mi nechcelo ísť, posledné dva víkendy som si dosť užil alkoholu, ale keďže som to už sľúbil pred mesiacom, nemám na výber.

Môžem sa ponúknuť, že budem šoférom, aspoň nebudem piť alkohol. To je skvelý nápad. Navečer vyzdvihnem chalanov a vyrazíme.

Chata kam ideme sa nachádza vyše hodiny cesty a pôjdeme desiati na dvoch autách. Všetko sme to spolužiaci zo strednej školy. Bol to nápad nášho kamaráta Dannyho, aby sme sa spoločne zabavili a zaspomínali si na školu. Pochopiteľne alkohol nemôže chýbať. Preto mi pol kufra zaberá barel piva a tvrdý alkohol.

————————

Piatok večer a ja trčím na pohotovosti kvôli hlúpemu Alexovi. Skok z balkónu do napoly napusteného bazénu nedopadol príliš dobre, jediné šťastie, že som bol triezvy a mohol ho vziať.

Na pohotovosti som už dve hodiny a zatiaľ mi nikto nič nepovedal. Zavolal som Alexovým rodičom, tak snáď sa sem čím skôr dostanú. Mne totiž, keďže nie som rodinný príbuzný nič nepovedia. Hlúpe nemocničné predpisy. Robia okolo toho Haló!

Z diaľky vidím utekať na recepciu dvoch starších ľudí, žena sa podobá na Alexa, takže to budú jeho rodičia. Konečne!

Nasmerujú ich na mňa a mne je jasné, že budem dostávať otázky z každej strany. Len dúfam, že to nebudú aj výčitky keďže ja sám nemôžem za to ako sa správali.

,,Dobrý deň, vy ste sem priniesli nášho syna?" prehovorí ku mne staršia pani.

,,Áno ja," nervózne jej odpoviem nakoľko neviem, čo môžem od nej očakávať.

,,Čo sa presne stalo? V akom je stave? Aké má zranenie?" položí mi otázky a ja neviem či jej mám povedať pravdu alebo to mám nechať na Alexa.

,,Nebudem vám klamať, skákal do napoly naplneného bazéna a odviezol som ho sem preto, lebo sa sťažoval na bolesti nohy a nevedel sa na ňu postaviť. Bohužiaľ viac neviem, nie som rodina a tak mi nič nepovedali. Skúste ohlásiť sestričku alebo lekára, oni Vám určite povedia viac," vyjdem s pravdou von a jeho mama mi len prikývne.

Asi je čas, aby som odišiel, už tu nie som potrebný.

,,Ak ma ospravedlníte, pôjdem domov. Alex tu má Vás a to je hlavné," podám im obom ruky. Pani ma objíme a ja sa vyberiem z budovy domov.

Cesta bude trvať takmer hodinu. K rodičom by som to mal bližšie takže túto noc sa vyspím doma a zajtra sa vrátim za chalanmi. Nechce sa mi vôbec tak dlho šoférovať. Naštartujem auto a vyberiem sa domov.