Pravdivé tajomstvo

6.

Vera

Včerajší večer nakoniec nedopadol až tak katastrofálne. Samantha dodržala čo sľúbila a celý večer sa pokúšala držať Ollyho odo mňa čo najďalej. Síce to jej rande moc nepomohlo, ale vraj sa potom jeden druhému budú venovať, ak ju mám citovať.

Večer sa mi pokúšala dovolať aj mama, čo som príliš veľkú radosť z toho nemala. Neviem čo sa deje, ale vždy keď mi volá mama, počujem len samé výčitky a vinu za niečo čo som absolútne nespáchala a ani som tam nebola. Taká je moja mama. Za všetko môže jej menej obľúbená dcéra.

Preberám sa na zvonenie zvončeka svojho bytu. Je ešte príliš skoro, chcela som spať aspoň do jedenástej. V sobotu o pol ôsmej ráno nikdy nevstávam, niekto mi narušil plány, čo už.

Postavím sa z posteli a slimačím napoly ospalím krokom sa vyberiem k dverám. Nakuknem cez priezor a vidím tam osobu, mamu. Nevedela som že je v meste, možno keby som jej zodvihla telefón asi by som sa to dozvendela. Odomknem a otvorím. Vrúti sa do domu ako tornádo.

,,No to ti teda trvalo, som si myslela, že na chodbe vystojím dieru," vyprskne na mňa tým svojím protivným tónom. Iný voči mojej osobe nepoznám, už dávno nie.

,,Aj tebe dobré ráno mama," zvolám a zabuchnem dvere za ňou. Prejde do obývačky bez toho, aby sa opýtala čo smie, akoby tu bývala. Toto na nej z duše neznášam, tú jej povýšenosť, ktorú dokazuje každému človeku, hlavne svojej namenej obľúbenej dcére.

,,Dobré ráno. Zobudila som ťa? Ja viem, že spánok je dôležitý, aby si človek udržal krásnu a mladú pleť, ale ty to aj tak nevyužiješ, takže to že som prerušila tvoj spánok mám odpustené," opäť ma uráža a poukazuje na to, že si nehľadám muža. Že nie som ako moja sestra, ktorá je už vydatá za bohatého muža.

,,Áno mama zobudila si ma. Čo je také príliš dôležité, že mi to musíš oznámiť o pol ôsmej ráno?" žiadam vysvetlenie, nakoľko predošlou poznámkou si dovolila až príliš veľa. Dnes má mimoriadne zlú náladu.

,,Tvoja sestra príde do mesta a chcem, aby sme sa všetci stretli spoločne ako jedna rodina niekde v reštaurácii. Vraj má nejakú novinku, ktorú nám musí urýchlene oznámiť," nadchýňa sa nad tým a mne príde z toho všetkého zle.

Jasné, jediný kvôli ktorému je schopná spraviť aj nemožné, ako prísť ráno a zobudiť svoju dcéru osobne, keďže neberie telefón je jej dcéra Caroline. Kvôli mne a ani bratovi by určite neutekala niečo takéto urobiť. My sme nič oproti našej milovanej sestre. Bodaj by áno, keď z nej urobila monštrum.

Keby ju nenútila, aby otca znenávidela, keby ju nechala tak a správala sa ako vždy, keby neintrigovala, môj vzťah so sestrou by bol úplne normálny. Opak je pravdou, takže momentálne sa so sestrou a jej hrozným manželom znesieme tri krát do roka na veľmi dôležité sviatky. To je celé.

,,Mama dobre vieš že ja a Caroline nemáme príliš dobré vzťahy. Skutočne sa chce so mnou stretnúť?" opýtam sa nakoľko mi niečo našepkáva, že to nie je úplná pravda.

,,No možno povedala presné mená, ale ja si aj tak myslím, že by si mala svoju sestru ísť pozrieť. Mala by si sa o ňu viac zaujímať. Možno jedného dňa aj ty stretneš takého dokonalého muža ako má ona. Preto je rozumné riešenie vídať sa častejšie a nie sporadicky, presnejšie tri krát do roka," vyčíta mi môj odstup od sestry, ale pritom vôbec nepoznamená, že je všetkému na vine ona. To si nikdy neprizná radšej zomrie.

Aj keď mi bolo najhoršie po Scottovej smrti, aj keď sa mi stal ten najhorší zážitok a potrebovala som podržať, ani vtedy za mnou neprišla do nemocnice. Nikdy sa o mňa tak nezaujímala ako o sestru. Viac mi je rodinou Samantha a jej rodičia ako moji vlastný.

,,Tak vidíš mama, zase tie tvoje špekulácie a nútenie dostať ma k sestre čo najbližšie. Myslíš si, že budem taká ako ona? Nikdy v živote taká nebudem, to ti poviem teraz a jasne mama. Neznáša ma a dáva mi to najavo každých desať minút. Tak si vopred ušetríme ten zničený obed alebo večeru. Pokiaľ ma ona osobne nezavolá, nepôjdem tam a teraz ak dovolíš, chcem si ísť ľahnúť naspäť do postele," ukážem smerom k dverám, aby pochopila, že má odísť.

Je úplne jasné, že po tomto vyčerpávajúcom rozhovore nezaspím, to jej však vešať na nos nemusím, inak by som sa jej nezbavila.

,,V poriadku ako chceš, ale nemala by si sa správať takto detinsky Vera, ostane z teba iba stará dievka, daj na moju radu a začni sa správať rozumne," kráča klopkajúc opätkami po zemi k dverám a ja jej ich s potešením otvorím.

,,Radšej budem stará dievka ako Caroline číslo dva, zbohom mama," ukážem jej rukou na chodbu a ona na ju prejde. Tresknem plnou silou dvermi a chrbtom sa opriem o ne. Toto bolo najhoršie ráno za posledné mesiace.

Teraz skutočne nezaspím, dám si sprchu a urobím si nejaké výdatne raňajky. Neskôr zavolám Samanthe ako dopadol večer s Mattom.

Adam

Stihnem sa na hrozný detský plač. V hlave mi treští a je mi na zvracanie.

Včera som sa musel riadne opiť, keďže sa dnes ráno neviem ani posadiť. Otvorím oči a poobzerám sa okolo seba.

Prostredie neznáme a nevidím tu ani nikoho kto by mi pripomenul kde sa nachádzam. Dunenie v hlave a točenie celým priestorom mi nedovolia sa postaviť z pohovky.

Áno presne spal som na pohovke, ktorá mi nie je vôbec známa a poriadne ma z nej bolí chrbát. Tak už len počkať na niekoho kto mi povie čo sa vlastne včera večer stalo.

Počujem kráčať niekoho mojím smerom a tak opatrne zodvihnem hlavu.

,,No tebe to teda trvalo, som si myslel, že sa zobudíš skôr, keď malá stále vykrikuje. Včera si tomu dal, ale na druhej strane ak ťa to má povzbudiť sa ti ani nečudujem," potľapká ma po pleci, ale zháči sa nakoľko si uvedomí, že mi tým spôsobil bolesť.

,,Prepáč kamoš, nevedel som, že ťa tak skoro skolí alkohol, očividne mám väčšiu výdrž," zaškerí sa a podáva mi šálku. Dúfam, že je v nej káva. Ochutnám a je tam perfektná čierna kávu akú mám rád.

,,Ďakujem, máš niečo na bolesť hlavy? Včera som to naozaj prepískol," odíde z izby a po chvíli sa vráti s pohárom vody a dvoma tabletkami. Rýchlo ich do seba hodím a napijem sa vody.

,,Koľko je vlastne hodín?" vyzvedám nakoľko na stene nevidím žiadne hodiny, ktoré by ma o tom informovali.

,,Takmer jedna hodina poobede kamarát. Nechcem byť nezdvorilí, ale už ti asi desať krát volala sestra, nakoniec som ju musel zdvihnúť a informovať o tvojom stave. Ak ju môžem citovať 'dobre mu tak, nech radšej ani domov nechodí' toto mi povedala. Čo si jej urobil?" pozerá na mňa a mne to vtedy dopne. Nie čo som urobil, ale čo som neurobil.

,,Vera!" skríknem a prudko sa postavím z pohovky uvedomím si že to bola osudová chyba, ale teraz nemám čas riešiť takúto nepodstatné vec.

,,Čo je s ňou? Inak aj od nej si mal zmeškaný hovor," poznamená a mne príde nevoľno.

Buď sa teraz pozbieram a odídem alebo sa povraciam. Radšej by som si vybral tú prvú možnosť. Musím totiž čeliť svojej sestre.

,,Úplne som to posral, na plnej čiare," vystrašene zo seba dostanem a potom mu vyrozprávam dohodu medzi mnou a Verou.

Snáď ma vezme na milosť a odpustí mi to. Keď zistí čo sa stalo, určite mi to odpustí, len neviem či sa mi chce ten príbeh opakovať.

Prejdem k dverám keď ma v tom napadne.

,,Kde mám auto?" zvrtnem sa a čudujem sa ako som sa sem vôbec dostal. Veď si nič nepamätám tak sa niet čomu diviť.

,,Pred barom. K nám sme prišli na mojom aute. Keď chceš môžeme tam teraz ísť a vezmeš si ho, síce neviem či si ešte po včerajšku schopný riadiť vozidlo," konštatuje a ja musím uznať, že správne.

,,Tak mi zavolaj prosím taxík, skočím si poň navečer. Poprosím otca aby ma vzal. Ďakujem ti za všetko," potľapkám ho po pleci a ešte sa usadím naspäť do obývačky pokým nepríde pre mňa vozidlo.

Musím sa dostať domov a všetko napraviť pokým nebude neskoro.