Akatsuki mi zmenili život - SK

2

Našiel ma. Chcel mi podať ruku ale...

V tej chvíli predomňa niekto skočil. Neviem ani ako vyzeral ale viem že mal na sebe velký plášť s asi obláčikmi. Kakashi sa snažil ku mne nejako dostať ale bránil mu vtom ten týpek čo stál predomnou. ,,Vera uteč"!! zakričal Kakashi. ,,To sa ti tak ľahko povie ty kokot keď mám dorezanú nohu"! Ale postavila som sa a snažila som sa rýchlym krokom vzdialiť, ale ďaleko som nedošla. Zakopla som o kameň a narazila som si hlavu. Ešte predtým ako som omdlela som ucítila ako ma niekto bere na ruky.

***

Zobudila som sa v nejakej prázdnej miestnosti kde som bola ja a posteľ nič iné tam nebolo. Sadla som si. Všimla som si že tu nohu čo som mala doškriabanú tak ju mám obviazanú obväzom. Postavila som sa a noha ma už skoro ani nebolela. Išla som ku dverám chcela som ich otvoriť ale boli zamknuté. Sadla som si do rohu izby položila som si hlavu na kolená v tej chvíli môj mozog začal rozmýšľať, kde to som? Čo je tá skupina zač? Ako sa mám odtiaľto dostať? Prečo som tu??...... Asi hodinu som sedela v tom rohu a nudila sa jak pes, až kým konečne niekto otvoril dvere. Dnu vošli nejaký dvaja chlapi, jeden mal masku a druhý ju nemal. Začali sa približovať ku mne, ako sa približovali môj strach začal rásť s ich každým krokom. Keď boli už pri mne, jeden si ku mne sadol. Strach sa mi tak zväčšil že som sa triasla jak osika a hlava mi išla vybuchnúť. ,,Itachi nemal by si ísť ku nej tak blízko, veď vidíš že sa ťa bojí". ,,Bojí sa nás oboch" povedal rázne Itachi. ,,Ale čo keď sa bojí len teba, haha". ,,Neser ma Tobi"! ,,Choď preč, ja sa s ňou porozprávam" Tobi bez slova odišiel. V mojom tele stále prevládal strach a nevedela som ako sa ho mám zbaviť. Po hrobovom tichu sa Itachi spýtal ,,nechceš sa ku nám pridať"??, aj keď inú možnosť nemáš. V tomto momente som nevedela čo mám povedať, nechcela som sa k nim pridať ale niečo mi hovorilo v hlave že pridaj sa k nim tvoj život bude lepší. Nemala som na výber tak som povedala ,,dobre... pridám sa..." Itachi sa usmial a bez slova odišiel.

***

V noci som nemohla zaspať. Stále som mala pocit neistoty a nevedela som sa ho zbaviť. No už mi to bolo jedno a tak som sa pokúsila zaspať. Zrazu som sa ocitla pred veľkou bránou. Vera...už som na teba čakal. Huh?? Ehhh... Kdo si??? Volám sa Haku, žijem v tebe už dlhých 15 rokov. 15 rokov??! Ako to že o tebe neviem!?? A ako je možné že si uhh... myslím zapečatený vo mne????? Pre 15. rokmi som bol niekým ovládaný aj s Kyuubim. Kyuubim? Kdo je kyuubi?? Hmm... Kyuubi, je to líška ktorá má 9 chvostov. Čím viac chvostov tým viac sily máme. Ja mám 11 chvostov, takže som najsilnejší. Woow... A jak je možné že som o tebe nevedela???? Ja sa ukážem až v tedy keď ucítim že tvoje srdce je polovične zahalené pomstou. Ešte ti niečo poviem, pred tými 15 rokmi som teda ja s Kyuubim zaútočili na Konohu. Boli sme ovládaný takže sme ju skoro zničili ale stihli nás zapečatiť. Starali sa o teba rodičia?? Hn... starali? Také slovo ja nepoznám. Od začiatku ma ignorovali, vôbec sa o mňa nestarali dokonca ani môj brat. V škole ma šikanovali, polovica učiteľov si na mňa zasadla. Začala som vynechávať školu, nebola som už skoro ani doma. Už mi je všetko jedno. Zato všetko môžem ja, vie- Nie... zato nemôžeš ty. Aspoň ti dám trochu voľnosti. Uhh ako sa otvára tá brána?? Heh... Ty chceš otvoriť bránu?? To máš veľkú odvahu... No tak jak ju mám otvoriť???? Noo musíš strhnúť pečať a potom potočiť znak ktorý máš na bruchu. Oke. *Vera dala dole pečať a potočila znakom, brána sa otvorila* Ukáž sa chcem vidieť ako vyzeráš... Fakt až tak ma chceš vidieť? No dobre. Oooo ty si trojhlavý drak. Milujem drakov!!! Ale už musím ísť lebo začína svitať. Ahooj! Hehe...