ľadové dotyky

2.

,,Pán tréner, toho sa nemusíte báť." usmiala som sa a Peťo nahodil urazený výraz.

,,Dobre decká, máte voľno. Stretávame sa 13:30 v šatni." vyhlásil tréner a odišiel do svojej izby.

Všetci sme dostali kľúče od našich izieb. Vošla som do izby s číslom 20. Tašku s vecami som si hodila ku kreslu a ľahla som si na posteľ. Neležala som ani dve minúty a niekto mi klopal na dvere. 

,,Nech si ktokoľvek, ak to nie je dôležité odíď." povedala som a dúfala som, že daný človek odíde, ale nie. 

Neochotne som sa postavila z postele a išla som otvoriť dvere. Koho iného som mohla čakať. Pred dverami stál Šimon. ,,Čo ten preboha chce?" pomyslela som si.

,,Čaaau, Dominikaaaa." stále ma zaujíma, kde berie tú energiu. ,,Čo máš teraz v pláne?" opýtal sa nedočkavo.

,,Momentálne som si chcela na chvíľu ľahnúť. Prečo?" povedala som.

,,Pýtal sa na teba Peter." prevrátil očami.

,,Čo chcel?" opýtala som sa zvedavo.

,,Či by si s ním išla na obed." zasmial sa.

,,Čo je na tom vtipné?" opýtala som sa otrávene.

,,Chalan sa až moc snaží." povedal a mykol plecom. 

,,To si len myslíš." povedala som provokačne. ,,A odkáž mu, že pôjdem rada." usmiala som sa a zabuchla som mu dvere pred nosom.

,,Aj ja ťa mám rád." zakričal a konečne odišiel. 

Zaujímalo by ma, či sa Peťo snaží, lebo ma má fakt rád, alebo to je kvôli tomu, že sa len nudí. Dúfam v tú prvú možnosť, ale pri ňom nikdy nevieš. Myšlienky bokom. Zobrala som mobil a na instagrame som si našla chat s Peťom. Napísala som mu kedy a kde presne sa chce stretnúť. Odpísal mi do pár sekúnd. "11:30 dole na recepcii" mám nejaké necelé dve hodiny. 

Postavila som sa z postele a sadla som si na zem k mojej taške s vecami. Začala som sa v nej hrabať, a hľadala som niečo čo si môžem obliecť. Vybrala som si obyčajné modré, roztrhané rifle, čierny obtiahnutý crop top  a čiernu mikinu. Pôjdem síce oblečená, ako sedlák, ale kto sa na mňa bude pozerať v nejakej Banskej Bystrici. 

Veci som si položila na spomínané kreslo. Po nejakej pol hodine ležania som sa rozhodla ísť do sprchy. Zobrala som si teda veci na prezlečenie a šla som do kúpelne. Nechcela som tam byť dlho, pretože radšej niekam prídem skôr, ako neskoro. 

Okej, som hotová. Trvalo to kratšie ako som čakala. Pozrela som sa na mobil. Zostávalo mi ešte 30 minút. Do vrecka som si hodila peňaženku, nastriekala som sa voňavkou, zobrala mobil, zamkla som izbu a išla som k Šimimu. 

Zaklopala som na dvere. Trvalo mu to nejak dlho, tak som zaklopala ešte raz. 

,,Áno, áno už idem." ozvalo sa z izby.

,,Čo prosím ťa robíš, keď ti to tak dlho trvalo?" opýtala som sa.

,,Rozcvičujem sa." povedal a odstúpil od dverí, aby som mohla vojsť do izby. ,,Tak čo, tešíš sa na obed s Peťkom?" opýtal sa provokačne.

,,Som celá bez seba." zasmiala som sa. ,,Kde vlastne je?" vyzvedala som.

,,To je dobrá otázka. Ale asi len išiel za niekym z chalanov."   mykol plecom. 

To mu je fakt jedno, kam zmizol jeho spolubývajúci? 

,,Nevedel som, že máš záujem o Petra." povedal. ,,Čo sa ti na ňom páči?" opýtal sa.

,,Fuha, keby poviem, že v niektorých veciach je lepši ako ty, budeš žiarliť." uškrnula som sa. ,,Neviem, dosť si rozumieme. Len sa bojím, že to so mnou nemyslí vážne." 

,,Čo blázniš? Kamarátka on o tebe básni 24 hodín, 7 dní v týždni. Ak by to s tebou nemyslel vážne, je to debil." snažil sa ma presvedčiť.

,,Uvidíme. Nechám sa prekvapiť." usmiala som sa a objala som Šimiho.

,,Keby sa niečo deje, som tu vždy pre teba. Nech sa stane čokoľvek." povedal počas jeho úžasného objatia. 

,,To isté platí pre teba." povedala som milo a po chvíli som ho pusila.

,,Mala by si pomaly ísť dole." povedal. ,,Užite si to a dávaj si pozor."  usmial sa.

,,Ďakujeme. Aj ty si dávaj pozor ak niekam pôjdeš. A žiadne blbosti." zasmiala som sa.

,,Už si ako tvoja mama." prekrútil očami.

,,No dovoľ. To si beriem osobne." povedala som urazene. ,,Idem." zamávala som mu, otvorila som dvere a on mi ešte stihol povedať ,,Ahoj." 

Vyšla som z izby. Nádych, výdych. Zbehla som dole po schodoch a pár minút som čakala na recepcii. 

uvidíme čo sa teda stane medzi Dominikou a Peťom. stále mi to príde také nudné, ale snáď sa to rozbehne. majte sa krásne a užívajte.