Prešlo niekoľko dní. Všetko prešlo normálne a žiadne ďalšie víli nezmizli. Bola som po tréningu so Silvom a bola som v sprche. Viki sa v izbe učila na magické dejiny. Flora začala robiť na našom projekte do skleníkov a Stella bola so Samom. Keď som vyšla z kúpeľne do izby zazvonil mi telefón. Bol to Riven.

,, Áno?"
<Potrebujem trochu pomôcť. Vieš prísť na Eraklion?>
,,Stalo sa niečo?"
<Tak trochu, ale nechcem to riešiť cez telefón. Príď prosím.>zložil.

"Deje sa niečo?"
,,Riven ma potrebuje na Eraklione."
×na čo?×
,,To neviem ani ja... Zvládneš dorobiť ten nadpis kým sa vrátim?"
× sľúbiť ti to nemôžem.×
"Neboj sa, pomôžem ti."
Vybrala som si zo skrine čisté veci a išla som sa prezliecť do kúpeľne. Mala som tmavo zelené tielko, nohovice a sako. Vrátila som sa do izby po nejaké doplnky.
× počuj Viki, volaj Silvovy že sme našli toho Shreka.×
,, Veľmi vtipné Flora."
"Náhodou vyzeráš dobre."
,, Keď nechcem mať šaty tak nič lepšie nemám."
"Veď je to krásne! Nemáš ich tak aspoň v troch farbách?"
× len aby Rivnovi znova nespadla sánka...×
,,Bude musieť. Majte sa!"
"Čau!"
× už sa nevracaj!×zasmiala sa Flora.

Keď som vyšla z izby prišla mi správa od Sama. Riven volal aj jemu. Stretli sme sa pred školou a obaja sme sa premiestnili na Eraklion. Sam mal samozrejme oblek. Kým ma zjavne dosť dlho čakal... Tak nám doniesol aj koruny. Pred vchodom stály stráže ktoré tam boli aj počas korunovácie. Hneď nás pustili a poslali nás na miesto. Hneď do prava a druhé dvere vľavo. Dvere boli pootvorené. Keď sme vošli dnu stál tam môj otec v putách. Ironicky sa usmial a jemne nám kývol. Vedľa neho stál nejaký člen armády, ktorý sa hádal s Rivnom. Ten stál pred ním a mal zaťaté päste. Okolo jednej päste mal čierny dym. Zjavne strácal nervy a nebol ďaleko od toho aby biekoho premenil na spáleného. Neváhala som a hneď som prišla k nemu. Chytila som mu päsť do dlane a rukou som mu otočila hlavu, aby sa mi pozeral do očí.

,,ok...pozri sa na mňa. Hej, pozri sa mi do očí Riv. Upokoj sa, je to v poriadku. Pamätaj, že to nemusíš robiť." Keď som videla, že nemá čierne oči a je kľudný, spýtala som sa ho ,,si v poriadku?"
<Áno. Vďaka.>
-nechceš nám náhodou povedať na čo si nás zavolal?-
<Nevidíš?>
-nechápem prečo som tu ja-
,, Keď mi rupnú nervy?"
<Aby ste chápali. Tuto Mike si spokojne kráčal po lese keď niekoho stretol. Samozrejme stretol Hadesa a už viac ako polhodinu sa ho snažím prinútiť aby ho pustil. A si myslová víla tak na to mysli.>
=Vaše veličenstvo bez urážku, ale v celej dimenzii miznú víli. Nemám žiadne predsudky ale je to podozrivé. Blízko bola krv a stopy viedli k podsvetiu.>
^takže znova. Som Boh podsvetia, žijem v podsvetí kde inde som asi mal byť?!^
,,Vonku nebývaš."
^ Sasha? Naozaj?^
,, Bože nie! Keby si za tým bol ty zmizla by som prvá."
^ Dobrá úvaha.^
<Kde presne si našiel tu krv?>
= Môžem vám to ukázať.=
<Ale najprv ho pusti.>
=Čo ak utečie?=
,,Tak ho znova chytíte. Aj tak s tým nič nemá."
-ako už povedala... prvá by zmizla ona.-
<Dobre, skúsime to inak. Buď ho pustíš alebo ťa zmením na spáleného.>
=Dobre, dobre už idem.= Odomkol mu putá a odstúpil.
<Ideš s nami?>
^ idem domov.^
<Môžeme?>
=Áno jasné.=

Všetci sme išli na miesto. Blízko podsvetia na strope bola dosť veľké množstvo krvi. Stopa šla až k jazeru. Tam sa stratila.

<Cítiš niečo?>
,, Nič. Absolútne. Je to divné. Nevieš spraviť niečo ako možný scenár?"
-pokiaľ niečo dostaneš z pamäte prírody.-
Kvokla som si a dotkla sa zeme. Kvapky vody, malé vetvičky, malé kusky zeme sa zdvihli. Sam využil svoju moc aby aby vytvoril možný scenár. Vznikli z toho tri víli. Samovy sa nepodarilo nič viac. Niekto alebo niečo ich napadlo. Vyzerali ako mŕtve keď sa zrazu zdvihli a odišli.

=Ste si istý, že toto sa stalo?=
-na 85%. Ešte tam musel niekto byť.-
^ viac z toho nedostaneš?^
-nie.-
<Začína sa to stupňovať. Musíme...>
,, Vydrž... necítite to?"
-čo?-
,, Silný zdroj mágie. Je ich viac." Snažila som sa pomocou empatických schopností nájsť ten zdroj. Niečo za nami sa pohlo. Keď som sa otočila, skočila po mne nejaká bytosť. Rýchlo som to zastavila pomocou morfixu. Vyzeralo to ako pijavica, no omnoho väčšie. Malo to veľké ústa s mnohými malími zubami.

,, Čo to kurva je?!"
^ bože len toto nie! Choď od toho ďalej! Hneď!^ vytvoril nejakú pravdepodobne sklenenú nádobu. Svojou mocou toho tvora vzal a dal ho do tej nádoby. Zatvoril ju a utesnil. Ten tvor začal narážať do stien nádoby. Vytvoril si okolo seba čierny dym.
-čo to je?-
^ kde začali miznúť tie víli?^
<V Solárii. Potom ako Dowlingová vyhodili dvojčatá Johansenové. Prečo?>
^ vráťte sa späť do školy!^
,, Čože?!"
^ vráťte sa naspäť! Všetci!^
-Hades bez urážku ale...-
^ bez diskusie! Nikomu ani slovo! Hlavne nie Silvovy!^
,,Oci pokiaľ nám nemieniš povedať čo to je, tak nejdeme nikam!"
^ Sasha nie! Kým si nebudem istý tak nie! Zavolám vám keď si budem istý! A nelez mi do hlavy!^
,,Odprisahaj mi to!"
^ Prisahám Sasha. Musím si byť istý dobre?^
,,Dobre."

Vrátili sme sa do školy. Sam odišiel za Stellou. Ja som bola podráždená z toho čo sa stalo. Rivnovi to bolo jasné. Vedel, že nenávidím keď predo mnou niekto niečo tají. Nikto z nás nevedel čo to bolo za tvora. Na mojom otcovi bolo vidno že sa bojí. Boli sme na chodbe k internátom špecialistov. Riven ma objal zo zadu a hlavu si položil na moje rameno.
<Si v pohode, zlato?>
,, Áno. Všetko je v pohode."
<Láska vidím že ťa to žerie>
,,Pozri jednoducho to nerieš."
<Láska...nechcem aby si sa trápila. Poď ku mne. Hmm?>
,, Myslíš ty aj niekedy na niečo iné?"
<Áno! Cítim sa ukrivdene.>tváril sa urazene. Otočila som sa k nemu a dala som mu pusu.
,, Nemám náladu. A musím spraviť s Florou projekt."
<No dobre. Milujem ťa>povedal a pobozkal ma.
,,Aj ja teba." Riven ma ešte odprevadil na izbu a naposledy ma pobozkal.

Viki a Flore som vysvetlila čo sa stalo. Zhodli sme sa že zajtra pôjdeme do knižnice. Možno sa nám podarí nájsť ho v nejakej knihe. Spravili sme polovicu nášho projektu. Už sme boli dosť unavené a išli sme si ľahnúť. Celú noc som nevedela zaspať. Stále som sa prehadzovala. Myslela som na to čo sa stalo. Rovnakého tvora som v živote nevidela. Keď sa mi podarilo konečne zaspať mala som nočnú moru. Videla som toho tvora a bolo ich viac. V momente so sa prebrala a začala som rýchlo dýchať. Za sebou som započula nejaký zvuk. Silno mnou trhlo a otočila som sa. Za mnou stál Riven. Zjavne tiež nemohol spať.

<Pokoj. Som tu len ja.>zašepkal a prišiel ku mne.
,,Nemohol si spať?"
<Máš v hlave veľa myšlienok a počujem to. Čo myslíš? Cítil som, že máš zlý sen. Chcel som ťa len skontrolovať.>
,, Zostaneš? Prosím."
<Samozrejme.>ľahol si ku mne a objal ma.
<Dobrú noc, zlatko.>a pobozkal ma na čelo
,, Dobrú..."

THE DEVIL IN US 3Where stories live. Discover now