Bol štvrtok a ja som išla do školy. Vošla som do triedy a usadila som sa.(mimochodom Zara chodí na umeleckú školu)
Nenápadne som sa poobzerala či tu nieje ten chalan ktorý mi spôsoboval motýliky v brušku. Je tu!
Nemala som čo robiť tak som sa hrala na mobile a potajomky som jedným očkom občas pozrela naňho.
Triedna učiteľka vošla do triedy a začala hodina radšej som schovala mobil a celá trieda sa postavila. Sadli sme si a potom nám povedala " tak žiaci, asi by sme sa mali aj zoznámiť. Poďme takto po rade, umm, začni ty v prvej lavici,, .
Ja som bola v tretej. Uff, ešte ze tak. Nemám rada keď som prvá...
Prišla rada na mňa tak som teda povedala niečo o sebe.
,,Tak ja som Zara, bývam tuto v meste a rada maľujem, a hrám na gitare."
Pohľad chlapca:
Takže Zara hej? (rozprával si v mysli)
(späť na môj pohľad)
Potom prišla rada na neho. On sedel v inom rade v úplne poslednej (štvrtej) lavici.
,,Ja som Leonard, a rád hrám na klavíri a kreslím."
Aww on má strašne krásne meno.
Potom už nejak ubehol ten deň a nastal nový. Mali sme tretiu hodinu kresbu a išli sme kresliť zátišie.
Vošli sme do ateliéru a všetci si rýchlo začali obsadzovať miesta. Neviem ako sa to všetko stalo no zrazu sme ostali stáť iba my dvaja. Ja a Leo. A ostali nám dve voľné miesta vedľa seba akoby nám ich usúdil vesmír. Tak ja som si išla sadnúť a on si sadol o trochu neskôr. Cítila som sa dobre keď som sedela vedľa neho.
Učiteľka nám dala výkresy a začali sme kresliť.
,,Nemáš gumu?" spýtal sa Leo
,,Mám," odvetila som.
Podala som mu ju. Mala som chuť vybuchnúť od radosti, naše prvé prehodené slová!
Nemôžem tomu uveriť!!
Kreslili sme ďalej...
Potom ubehlo pár dní kedy sme mali našu prvú hodinu telesnej. Telocvikár nás oboznámil s telocvičňou a keďže sme mali dvojhodinovku tak sme mali čas navyše.
,,Tak žiaci, čo keby sme si zahrali nejakú hru. Rozdelím vás do dvojíc ty a ty, spolu, potom ty a ty tiež,"
Takto to pokračovalo až ukázal na mňa
,,Zara, aaa, Leo. Do dvojice..."
Aaaaaa! Ja sa zbláznim!! Asi sme si súdení.
(Pohľad Lea)
Učiteľ nás dal do dvojice zo Zarou! Och načo. Nechce sa mi už dnes robiť nič. Spal som len 3 hodiny. Nebaví ma to...
,,Takže hra spočíva v tom, že sa jednotlivé dvojice chytia za ruky, a snažia sa tak hodiť basketballovú loptu do koša. Môžu pri tom používať len jednu svoju ruku. Ich druhá ruka bude tá partnerova.." povedal telocvikár
No tak toto nie. Mne sa nechce držať za ruky. Niesom predsa nejaký mojkoš! Fuj!
(z pohľadu Zary)
OMG!!! Chytiť sa za ruky?! Waaa! Som nervózna bojím sa že sa strápnim...
Ak sa vám to zatiaľ páči tak hoďte lajk prosím. Aby som vedela že mám pokračovať...❤️
YOU ARE READING
Zakázané puto
RomanceLáska dvoch milencov, ktorí sa spoznali v škole. Ich vzťah ohrozujú nevyspytateľné okolnosti, ale ich puto je natoľko silné že sa nevedia od seba odtrhnúť...
