He saved us [JBFF SK]

Part 2."You?!".."You"

V minulej časti: „Ja nejdem zlatko, mám prácu," povedala smutne mama. No zbohom! On sa chystá nám niečo spraviť, keď poslal mamu preč. Ako som už raz spomínala, je to jej šéf. Zbaví sa najprv nás a potom mami. Bože môj. Chcem umrieť.

Piatkový školský deň rovnaký ako všetky ostatné. Nič nové. Pár písomiek, nekjaké to skúšanie. Jasona som dnes ale v škole nevidela. Momentálne dobaľujem Susan posledné veci, o hodinu odchádzame aj s Tomom na tú jeho úžasnú chatu na opačnej strane mesta. Že vraj, je to tak v lese. Že je tam kľud a je to ďaleko od cesty. Jasné, nič lepšie si ani nemohol vymyslieť, zabije nás tam a nikto sa o tom nedozvie. Perfektný plán, naozaj úžasné!

„Ronnie, ja tam nechcem ísť bez maminky," fňukala Susan, keď som niesla tašky do auta. Povzdychla som si, hodila som ich do kufra a potom som si k nej čupla. „Ja viem, ani ja nechcem ísť bez maminy, ale musíme to spolu nejako zvládnnuť, poznáš pravidlá, neplač, lebo bude zle," zotrela som jej slzičky z tváre a usmiala som sa na ňu. Vrátili sme sa dnu, obliekla som si obyčajné tmavomodré rifle, modré tričo s krátkym rukávom a čiernu mikinu cez hlavu. Jeseň, takže som si obula tenisky a do ruksaku som hodila mobil a nejkaé veci, ktoré mi prípadne môžu pomôcť v núdzi. Pomohla som Susan obuť jej malé tenisky a išli sme do auta. Pripútali sme sa v zadu a čakali na Toma. Zasa prší, toto počasie si robí čo chce. „Pravidlá poznáte," začal Tom, keď si sadol do auta. „Žiadny plač, krik a ani nič podobné. Žiadne odchádzanie bez môjho vedomia. Je to jasné?" znie to ako normálne otcovské podmienky, akurát že za porušenie nedostanete zaracha, ale bitku. Vytajte v mojom svete. Obe sme prikývli a on naštartoval auto.

Ideme už asi hodinu, stále nie sme na mieste. „Už tam budeme? Potrebujem cikať," ozvala sa Susan. „Za desať minút sme tam, vydrž!" okríkol ju. Až trochu podskočila. Strašne po nás hučí. Susan len prikývla a pozrela sa na mňa. Falošne som sa na ňu usmiala a chytila ju za ruku. O pár minút sme prešli okolo obrovského luxusného domu, ktorý stál kúsok od cesty postavený už v lese. Ale stále mal príjazdovú cetu. Bol úžasný. Vstúpili sme do lesa a išli sme po hrbolatej lesnej cestičke, vytvorenej kolesami auta. Po desiatich minútach nadskakovania v aute, sme konečne boli na mieste a vystúpili sme z auta. Nebolo to najhoršie, ale vzhľadom na to, koľko má Tom peňazí nás mohol zobrať do luxusného hotela a zabiť nás tam. Je to jedno, zomreli by sme tak či tak a takto by sme zomreli aspoň v luxuse. Takto len v zhnitej barabizni. Naozaj bude tá smrť horšia ako som si predstavovala. Tašky sme si odniesli do izby, kde sme mali údajne spať ja so Susan a Tom mi prikázal urobiť nám večeru. Našla som tam nejaké konzervy tak som ich otvorila a vyliala do hrnca. Postavila na šporák a trošku dochutila. Naložila som to do troch misiek a prpravila na stôl. „Ehm..Večera!" skríkla som. Susan sa hrala vonku na pieskovisku a Tom rúbal drevo vonku pred kôlňou na drevo. Susan dobehla ako výchor a Tom prišiel chvíľu po nej. Sadli sme si spolu za stôl a jedli sme. Bolo to divné, nikdy sme spolu s ním nejdeli, nesedeli sme s ním ani za jedným stolom. Naozaj to bolo divné. Atmosféra medzi nami hustla a mala pocit, že vzduch by sa dal krájať. A to trápne ticho. Neznášam to. Dlho však ticho nebolo.

„Prečo s nami nemohla ísť maminka?" opýtala sa Toma Susan. Vedela som, že tento večer sa pre jedného z nás dobre neskončí. „Má prácu, povedala ti to," povedal celkom s kľudom. „Ale ty si jej šéf, tak mohla ísť s nami," nedala si pokoj. Stuhla som, toto naozaj nedopadne dobre. Tom sa zamračil a buchol päsťou do stola. Nadskočila som a Susan tiež. Vyvalila som oči a čakala som čo bude ďalej. „Na niečom sme sa dohodli!" zvrieskol, odskočila som od stola a stiahla som so sebou aj Susan. On sa postavil od stola a prevrátil ho, takže misky spadli na zem s ich obsahom, ktorý sa vylial a ony sa rozbili. Schmatla som Susan na ruky a chcela som s ňou odbehnúť do izby. Tom ma ale potiahol za vlasy, takže sme obidve spadli na zem. „Pusť ma!" kričala som, keď ma stále ťahal za vlasy. Nakoniec svoje zovretie povolil a ja som sa mu vytrhla. Vonku sa práve rozpršalo. Zťažka som dýchala a očami som behala po kuchyni a hľadala som Susan. Nabola tam. Kým som sa stihla spamätať, Tom išiel za ňou do izby, kde bola. „Ronnie!" kričala. Bežala som za ňou a to už jej ten cvok držal nôž pod krkom. Skočila som na neho zo zadu a on tým pádom pustil Susan, ktorá spadla na zem. Tom ma zo seba po chváli striasol a ja som spadla na zem. Udrela som si hlavu, ale to bolo teraz niečo, čo ma trápilo najmenej. Zhlboka som sa nadýchla a zatvorila som oči, keď som ich otovorila, držal mi pod krkom nôž. Susan plakala a ja som nevedela čo mám robiť. Akoby som sa z toho mohla vyvliecť. „Prosím, nechaj nás ísť domov. Pusti nás," fňukala Susan. On sa pozrel jej smerom a som mala pár sekúnd na to, aby som niečo vymyslela. Rukou som sa načiahla za seba a schmatla som vázu, ktorá spadla na zem, pri mojom páde. Šťastie že je pevná a nerozbila sa. Zahnala som sa a najsilnejšie ako som vedela som ho ňou udrela po hlave. Stačil by o zlomok sekundy na viac a už som mohla byť mŕtva. Omdlel a spadol na mňa. Vyliezla som z pod neho a z ruky som mu vytrhla nôž. Hodila som ho až na opačný koniec miestnosti a schmatla som Susan na ruky. Iná možnosť nebola. Ja nie som zabijak. Bežala som k vchodovým dverám a vybehla som so Susan von. Pršalo, áno lialo ako z krhle, ale toto bola naša jediná šanca utiecť od neho. Chytila som ju za ruku a bežali sme do lesa. Zťažka som dýchala a kvapky mi padali do tváre, takže som takmer nič nevydela. Horeli mi pľúca a nohy ma hrozne boleli. Veď už bežíme neajkých desať minút. Do riti! Svoj mobil som nechala v ruksaku a ten ostal tam. Nemôžem sa poň vrátiť, ale ako sa dovolám mame? Do riti! Nadávala som v duchu. „Ronnie! Ja už nemôžem ďalej," zafňukala Susan. Zastali sme a ja som si k nej čupla. „Zlatko, ja viem, bolia ťa nôžky, zle sa ti dýcha, ale ešte to vydrž," usmiala som sa s utrela jej mokrú tváričku. Vyzliekla som si mikinu, ktorá bola relatívne suchá a obliekla som jej ju. Chytila som ju za ruku a rozbehli sme sa ďalej.

Z pohľadu Jasona:

Zase som sa pohádal s bráchom. Nebol som neska za to ani v škole. Ráno sme sa povadili, kvôli tomu, že si sem furt vodí len samé štetky. Fajn, pri tom čo robíme, dobre bral by som to, neche riešiť žiadny vzťah, ale nemusí si ich vodiť furt k nám domov. On s tým nesúhlasí, tak sme sa ráno pobili a ja som schytal päsťou do oka. Mám tam úžasný monokel ako tá moja spolužiačka, Weyton. Je celkom v pohode. Zaujímalo by ma, prečo ho vlastne mala. Možno sa pobila v obchode s niekým o posledný pár topánok z najnovšej kolekcie. Naozaj zaujímavá myšlienka. Vyšiel som von, síce pršalo, ale mne to nejako neprekážalo. Treskol som zadnými dverami a kráčal som lesom. Vopchal som si ruky do vreciek na rifliach a nohou som kopol do kameňa, ktorý mi ležal pri pravej nohe a zamrmlal si pár nadávok na bráchovu adresu. Potom som sa zastavil, lebo som volačo započul.

Z pohľadu Ronnie:

„Ronnie, ja už naozaj nemôžem," dychčala Susan. V behu som ju schmatla na ruky a utekala som s ňou. Bolo to naozaj o dosť ťažšie, pozerať si pod nohy, aby som sa nepotkla o nejaký koreň a potom pred seba, aby som to nedala do nejakého stromu. So Susan na rukách, fakt to nebolo jednoduché. Akurát som bežala a pozerala som sa pred seba a zabudla som sa pozrieť sa pod nohy. Potkla som sa a obydve sme zleteli na zem. „Susan!" kričala som a bežala k nej. Ležala na zemi a držala sa za ruku. „Ronnie, to bolí," plakala. Nevedela som čo mám robiť. Potiahla som ju k sebe a tuho ju objala. Bože čo budem robiť?

„Hej, si v pohode?" počula som chlapčenský hlas. Bol mi povedomý. Zodvihla som k nemu hlavu a keďže mi kvapky padali do tváre musela som prižmúriť oči. „Jason?" opýtala som sa prekvapene. „Weyton?" pozrel sa na mňa prekvapene. „Čo tu robíš?" opýtal sa ma a dal si ruky nad oči, tak aby na mňa videl. „Ja, ja to je na dlho, čo tu robíš ty?" bol som zmätená. „Bývam tu kúsok," povedal a ukázal rukou nejaký smer. Žeby to bol jeho dom? Ten luxusný?

„Si v pohode?" opýtal sa ma znovu, aj som mu zabudla na jeho otázku odpovedať. Vzhľadom na to, že by sa tu každú chvíľu mohol objaviť Tom, nie nie som v pohode. „Nie, vlastne nie som v pohode. Potrebujem pomoc," povedala som zúfalo. Prikývol a podal mi ruku. Pomohol mi na nohy a išla som za ním. „Zoberiem ťa k nám a povieš mi čo sa stalo. Dobre?" ponúkol sa mi. Zahrialo ma pri srdci, gentlemani ešte nevyhynuli. „Ďakujem," prikývla som. O pár minút už sme stáli pred tým domom. Je to on. Otovoril zadné dvere a ja som vošla dnu. Usmiala som sa na neho a kráčala som za ním hore po schodoch. Otvoril mi dvere do nejakej izby. „Môžeš tu zostať aj so sestrou. Ronnie, správne?" pozrel sa na mňa. Prikývla som. „Tam je kúpeľňa, urob si pohodlie a potom príď dolu. Skúsim ti nájsť nejaké veci. „Vďaka Jason," usmiala som sa. Odišiel z izby a ja som Susan odniesla do kúpeľne. Okúpala som ju a zabalenú v uteráku som ju odniesla do izby. Na posteli ležalo nejaké menšie tričko tak pre mňa a potom tam bolo také väčšie ako Jasonove. To menšie som natiahla na Susan a uložila ju do postele. To väčšie som si zobrala som sebou do kúpeľne. Dala som si rýchlu sprchu a obliekla som sa. Ešteže, som mala suché spodné prádlo. Skontrolovala som Susan a zbehla som dolu do obývačky. Jason tam sedel na sedačke a pozeral telku. Potichu som si sadla na sedačku a čakala som. Otočil ku mne hlavu a usmial sa na mňa. Usmiala som sa späť. „Takže," začal. Nadýchla som sa. „Moja mama..." začala som od úplného začiatku.

„Nemala som na výber a potom sme stretli teba, vďaka bohu," dokončila som svoj monológ. Tváril sa zdesene. „Celé roky ťa bil?" opýtal sa ma. Prikývla som so slzami v očiach. „To preto ten monokel včera?" pozrel sa na mňa. „Áno," povedala som potichu. „A čo tvoj otec?" opýtal sa ma zvedavo. Stuhla som. Je to pre mňa citlivá téma. „Nechcem sa o tom baviť," povedala som a zotrela si slzy z tváre. Len chápavo prikývol. „Ty tu bývaš sám?" nesmelo som sa opýtala. Zasmial sa a je som nechápala prečo. „Nie, s bratom a s pár kamošmi," povedal a rukou si prešiel cez jeho tmavohnedé vlasy. Presne také isté ako mal ten chalan z tej policajnej stanice. „Kto je tvoj brat?" opýtala som sa. V tom sa otvorili predné dvere a stál v nich ten chalan. V prekvapení som vyvalila oči a zastavil sa mi dych. Vošiel dnu a hodil sa na sedačku. Všimol si ma vôbec? „Tak čo? Už si sa odrazil Jas?" opýtal sa Jasona. „Ehm.." odkašľal si Jason a hlavou kývol ku mne. Vôbec nič som nechápala iba som sa zmätene pozerala na Jasona a potom na jeho brata. „Ty?!" vyhŕkol keď ma zbadal. „Ty," skonštatovala som. „Čo? Vy sa poznáte?" zazmätkoval Jason. Veruže áno. Síce neviem ako sa volá, ale už som ho videla. Poznám ho a evdidentne aj on mňa.

Ahojte, tak čo? páčila sa druhá časť?? :) čo si o nej myslíte?! :) :) :* Votes&Koments LOve Y♥U Guys!♥-Katherine