Nekonečný sen

Časť 32.

,,Bojíš sa?"
,,V popravde...ani trošku," usmiala som sa a pozrela sa von oknom lietadla. Nechcela som myslieť na reakcie, ktoré včera Nathanielový súrodenci predviedli. Prekvapilo ma však, že Enzo len mlčky sedel a ani sa na nás nepozrel, keď mu Nate o nás povedal. Musel to urobiť Nathaniel, lebo ja som na to nemala dostatok odvahy. Keď sme boli včera s Enzom osamote, tak som sa s ním rozišla, no dôvod nášho rozchodu mu musel povedať jeho syn.
Teraz už bolo po všetkom. Leteli sme domov. A zajtra mali letieť súkromným lietadlom aj ostatní. Naša dovolenka sa skončila skôr ako mala a úplne inak ako som očakávala. Nič by som však nezmenila.

,,Chcem už, aby sme boli doma."
,,Už len tri hodiny," povedal Nate. ,,Zajtra ťa vezmem do mojej reštaurácie. Je päť ulíc ďalej od môjho bytu. Chcel by som bývať vyššie, ale tento byt mi zatiaľ najviac vyhovuje. Dole máme hneď potraviny, takže kedykoľvek len zídem výťahom a nakúpim."
,,Teším sa keď uvidím tvoju reštauráciu."
,,Ja sa hlavne teším, keď prídeme domov. Mohli by sme dopozerať ten seriál."

,,Nate?" otočil sa tvárou ku mne. ,,Sabrina mi vybavila prácu a premýšľala som, že možno by som tam zašla. Robila by som vyzážistku. Možno to ani nevýjde, len som ti to chcela povedať."
,,Nechcem, aby si teraz, pretože si so mnou mala pocit, že musíš niečo robiť čo si predtým nerobila. Máme dosť peňazí."
,,Tak to nie je. Toto by ma bavilo a myslím, že by som to skôr brala ako koníček."

Nathaniel sa na mňa zapozeral a kútiky sa mu pomaly nadvihovali. ,,Mám pocit, že mám na teba dobrý vplyv."
,,Nenamýšľaj si," zazrela som naňho ale na perách som mala úsmev. Zadíval sa mi priamo do očí. ,,Dúfam, že naše deti budú mať farbu očí po tebe."
,,Fuh. To bolo silné."
,,Myslím to vážne."
,,Ešte sme sa až o takejto ďalekej budúcnosti nebavili," povedala som.
,,Nemyslím si, že to bude veľmi ďaleká budúcnosť," hovoril uvoľnene.
,,Tým mi chceš povedať, že chceš deti?" nechápavo som sa zamračila.
,,Netvár sa tak," zasmial sa. ,,Chcem dieťa nie deti a možno tak o štyri roky."
,,Dobre, lebo ma vydesilo, že by si ich chcel teraz."
,,Nie ty nie si na to pripravená."
,,Takže si myslíš, že by som nezvládla mať dieťa?"
,,Chantal bez urážky, ale momentálne určite nie."
,,A ty by si to zvládol, hej?"
,,Jasné, že áno." 
,,Ty ma dokážeš tak nasrať."
,,Čo ťa na tom nasralo? Hovoril som len fakty."
,,Povedal si, že nie som schopná sa postarať o dieťa a z toho vyplýva, že som nezodpovedá, psychicky nestabilná chudera."
,,Nič z toho som nepovedal," odtiahol sa odo mňa trochu ďalej. ,,No myslel si si to. Navyše nehnevaj sa Nate, ale ty si   určite nezodpovednejší ako ja."
,,Dobre. Porozprávame sa o tom, keď prídeme domov."
,,Tým si chcel povedať: Pohádame sa, keď prídeme domov."
,,My sa nehádame," vzdychol si.

Svoju dlaň si položil na moje stehno a palcom ma po ňom začal hladiť. ,,Momentálne si pre mňa priorita ty a rěstaurácia."
,,Pre mňa si ty a mama," položila som svoju ruku na tú jeho. ,,V stredu pôjdeme pozrieť moju mamu."
,,To mi oznamuješ?"
,,Hej už som jej o tebe písala. Hlavne jej nehovor, že si syn môjho ex. Nepotrebujem, aby dostala infarkt."
,,Začínam sa toho báť."
,,Mojej mamy?"
,,Áno."
,,Nate, moja mama o tebe vie takmer všetko. Napísala som jej dlhú správu. A nie je úplne hluchá. Má strojček a musíš na ňu hovoriť nahlas. Už teraz ťa zbožňuje. Napísala mi, že by chcela ísť do tvojej reštaurácie."
,,Fakt ďakujem. Týmto si ma ešte viac vydesila," pokrčil nosom. ,,Čo si jej o mne povedala?"
,,Kľud," zasmiala som sa. ,,Napísala som len fakty," zaškerila som sa.

Zo sieťky na sedadle predomnou som vybrala časopis a chystala sa ho prečítať, aby som si vyplnila nejak čas.
,,Chantal?" vyrušil ma Nate.
,,Hm?"
,,Teším sa na život s tebou. Myslím si, že mi dvaja sme sa mali stretnúť, pretože sme to navzájom potrebovali."
Nathaniel mal pravdu. Ja som ho potrebovala stretnúť rovnako ako on potreboval mňa. A vôbec nič som na tom, že som sedela vedľa neho a chystal ma s ním nový život neľutovala.

Takže máme tu koniec ďalšej knižky. Vlastne sa mi tomu ani nechce veriť. No nechávam trošku otvorený koniec v nádeji že MOŽNO sa k tejto knižke ešte vrátim. No teraz nás čakajú VPK3 a ja sa už neviem dočkať, lebo aj keď som váhala. Teraz to neľutujem a mám pocit, že to bude lepšie ako dvojka...no uvidíme. Milujem vás to už viete, ale myslím, že je dôležité to opakovať.  Ďakujem vám za vašu podporu. Ste úžasní. ❤️❤️🫢