Na ľade av srdci

1.

"Lisaaa!!! sakra vypni si ten budík" kričala som na svoju o 2 roky mladšiu sestru

"Veď vieš že ja mám tréning" povedala a pripravovala si veci "No jasné" znudene so povedala

"Možno by si mohla začať trénovať aj ty ,veď vieš aby ťa nevyhodilio zo školy" povedala

"ano? ako asi keď ocko platí tréningy a choreografa len tebe"

"možno keby si sa na krasokorčuľovanie len tak nevykašľala platil by to aj tebe" povedala ako keby nevedela že som bola mesiac v nemocnici kvôli pádu z ktorého som mala prasknutú lebku

"to myslíš vážne?!" asi by sm na ňu vybehla keby zrazu oco nezakričal že za 15minút odchádzame a ja som nebola oblečená.

Rýchlo som sa obliekla , upravila som si vlasy , vyčistila zuby a išla do auta kde už čakal oco.

"kde máš korčule? veď vieš že ak hneď nezačneš chodiť trénovať neprejdeš ani skúškamy a vyhodia ťa zo školy" povedal nie moc nadšeným tónom hlasu "ako mám trénovať bez trénera"

"ja viem že to bude trochu ťažšie ale vieš že Lise teraz musím platiť choreografa,trénera a tréningy" "no skvelé" vystúpila som a šla som si pre korčule a potom naspäť do auta .

Prišli sme pred školu a samozrejme že Lisa len rýchlo pozdravila a bežala na ľad.Ja som išla trochu pomalšie pretože som tu nebola už 3mesiace vlastne od tej nehody.

"Valery?!" počula som ako na mňa zakričal známy hlas ."Alica? o bože so rada že ťa konečne vidím" ani som nestihla dopovedať a zavesila sa mi okolo krku. Alica "Ali"bola moja najlepšia kamarátka už od malička, chodievali sme si navzájom fandiť na súťaže."Val ja som tak nadšená že zase začneš" poravde som ešte nevedela či naozaj začnem ale nechcela som jej kaziť radosť tak som to nechala tak a vyhovorila som sa že si musím ísť dať nabrúsiť korčule, ktoré  som vážne nabrúsiť potrebovala.

"tak fajn Val ,uvidíme sa na ľade?" Ali sa ubezpečujúco spýtala "Áno , snáď tam nebude dlhá rada na brúsenie" popravde so dúfala že bude taká dlhá že tam budem stáť aspoň 2 hodiny aby so nemusela ísť na ľad.  

To sa mi aj splnilo lebo tam bolo dosť hokejistov ale aj krasokorčuliarov takže tam bola asi dvojmetrová rada ale začiatky sezóny sú už také. Ako som tam tak stála mala som taký stresujúci pocit ale to je asi normálne keď som tu tak dlho nebola.

"Valery Forbes" zrazu niekto povedal "Čo ty tu?" povedal s úškrnom jeden z hokejistov menom Theo Lambert

"Čo asi ?" povedala som podráždeným tónom "Už dlho sme ťa tu nevideli" povedal ďalší menom Bryan "Možno to bol zámer"povedala som takým tónom aby z neho zistili že sa dnes nenechám vyprovokovať 

"Dajte už pokoj" povedal Flinn a hneď keď to dopovedal hodila som sa mu okolo krku. "ani nevieš ako si my tu chýbala"povedal. Flinn bol môj kamarát, síce nie tak dlho ako Ali ale mala som ho strašne rada aj on my chodil fandiť na súťaže a ja som chodila vždy keď hral hokej.

Po zvyšok čakania som čakala s ním a rozprávala o všetkom a on mi zase vysvetlil všetko o čo som prišla a ako dostal kopačky od jeho frajerky, na čo som sa nemohla nezasmiať.

Po nabrúsení korčulí sme vyšli na hlavnú chodbu a kráčali ku štadiónu každý ku svojmu ale máme ich oproti sebe takže to je rovnaká cesta."Chceš aby som šiel s tebou" nenápadne sa ma opýtal.

"To je v pohode ,nechcem aby si sa my aj ty smial aká som na ľade teraz mizerná"

"to by som si v živote nedovolil" zasmiali sme sa a on už išiel na štadión hokejistov

"Ale vážne, keď budeš niečo potrebovať som tu"uprimne povedal 

"veď ja viem"pousmiala som sa a zatvorila som dvere na štadióne krasokorčuliarov.

Najskôr som šla do šatní a prezliekla sa ,potom som si obula korčule a chvíľu sa pozerala na všetkých korčuliarov v četne mojej sestry a rozmýšľala som čím by som mohla začať .Bez trénera to totiž nebude žiadna sranda sa niekam dopracovať.

Začala som pomaly s otočkami a malými skokmi ,bola som zničená z toho že to nešlo bolo to ako block .Pokazila som prisahám že asi každý skok s otočkou nedokážem to....nie sama.

A čo bolo horšie Lisa bola uplne otrasná všetkým nakecala že ja nie som žiadna hrozba že sa nedostanem ani do najľahších súťaží.A možno to bola pravda.Celá dobitá z mojich pádov a nahnevaná ako nikdy som sa vrútila do prázdnej štne.

"Sakra,Sakra,Sakra"hovorila som.Kašľať na to už sa nikdy nikam nedostanem, nie takto.

Prezlečená, naštvaná a zničená som vyšla zo štadiónu a potom cez chodbu a školu von .

"Ahoj Valerya" zaskočená som ostala stáť lebo Valerya ma nikto nevolá.Keď som sa otočila zistila som že na ňa hovorila Dasha Lambert ,ano Theova mama.Je to známa krasokorčuliarska trénerka 

"Dnes ti to síce nešlo ale dalo by sa to napraviť"povedala "Myslíte? ako asi nemám záujem"

"Bola si jedna z najlepších" povedala Dasha 

"bola ale už niesom a nechcem byť" povedala som s kamenným výrazom v tváry.

"Tak fajn ale ak by si si to rozmyslela teraz nemám koho trénovať ,trénovala by som ťa aj zadarmo viem že tvoj otec platí veľa peňazí za Lisu ale ja verím že ty máš ten talent"

"Tak to sa asi mýlite"

"možno ,ale predsa len ak si to rozmyslíš príď zajtra o šiestej ráno na štadión"

"Nerozmýslím "povedala som a odišla smerom ku chodníku pretože som sa rozhodla ísť peši.

Trvalo asi hodinu kým som prišla domov.Lisa už bola doma aj s otcom ,boli za stolom a jedli večeru,asi čakali na mňa lebo na slole bolo nachystané jedlo aj pre mňa.

Sadla som si k stolu a začala večerať."Tak ako dnes bolo na ľade Valery"spýtal sa oco hneď ako som si sadla . "Fajn"povedala som ,na čo sa hneď začala Lisa uškierať.

"Čo sa stalo spýtal sa oco?"

"Nič Val len pokazila uplne každý skok a aj otočky vlasne uplne všetko čo skúsila"povedala Lisa

"Valery sa to všetko môže doučiť ,môžeš jej to zajtra vysvetliť" povedal oco a to už bola moja posledná kvapka zo slzami v očiach som sa rozbehla do izby.

"Valery počkaj ,my sme to mysleli v dobrom"zakričal oco ale mne už to bolo jedno.

V izbe som sa zosypala na zem a rozhodla sa že takto mi už nebude nikto ubližovať.Nachystala som si korčule na zajtra a zapla budík na 5:00 ráno .Nakoniec som preistotu napísala Dashi Lembertovej že prídem ,na čo mi ona napísala že je rada že som si to premyslela.Ľahla som si do postele lebo musím vstať o piatej a zaspávala som .

(Prepáčte za gramatické chyby .Viem že prvá čásť je taká o ničom ale musela som to nejak uviesť tá ďaľšia bude lepšia.)