𝖇𝖑𝖔𝖔𝖉𝖞 𝖜𝖊𝖉𝖉𝖎𝖓𝖌 {pokračovanie príbehu 𝘂𝗻𝗳𝗮𝗶𝘁𝗵𝗳𝘂𝗹}

16.

Rebekah:
S Hope sme sa vrátili do mesta sa pozrieť na festival, ale iba na chvíľu. Zazrela som niečo, čo ma naozaj potešilo. Niklaus sa po dlhej dobe smial a bol šťastný spolu s Vivienne. Mala som z nich takú radosť. Dúfala som že Vivienne ho bude rozveseľovať naďalej.

Klaus:
Asi som sa predtým takto nikdy necítil. Predtým pre mňa Vivienne nebola ničím zvlášť zaujímavá, ale teraz bola pre mňa ako slnko. Jej úsmev ma dostával. Obával som sa toho, že to je iba kvôli Victorii. Čo keď áno a klamem sám sebe? Ale keď ona je taká krásna...

Vivienne:
Klaus mi kúpil aj cukrovú vatu, a smial sa tak ako nikdy predtým. Bol to asi najlepší deň v mojom živote.

Keď sme prišli domov, smiali sme sa na plné hrdlo. Klaus sa ma snažil najprv aj utíšiť, ale z môjho smiechu sa začal smiať taktiež.

Elijah:
Hayley vedľa mňa ležala a čítala si knihu. Zrazu sme počuli sa niekoho z dola smiať. Kto iný ako môj brat a Vivienne.
Hayley si povzdychla a pozrela sa späť do knihy. Keď smiech neutíchal, pozrela sa na mňa a zložila knihu do seba.
Pozrela sa do stropu a zasmiala sa.
,,Myslíš že je Klaus pre Vivienne dobrý? Nechcem aby jej ublížil."
,,Niklaus dokáže aj milovať. Verím že bude aj on konečne šťastný. Veď vieš aké to s ním bolo..." prikývla.
,,Ale čo keď mu to nevydrží a Vivienne ho omrzí? Ona si už tým prešla s Damonom."
,,Neboj sa. Všetko dobre dopadne." objal som ju okolo pása a pobozkal na líce.

Vivienne:
Keď sme sa trocha prestali smiať, hľadala som na stene spínač. Nedarilo sa mi ho nájsť a spadla som do botníka plného bôt. Klaus rozsvietil a začal sa mi smiať. Keď som sa chcela pozbierať, znova ma chytil záchvat smiechu. Podal mi ruku a zodvihol ma. Posledný krát som sa uchechtla a pozrela sa mu rovno do očí. Obaja sme zvážneli, a on ma vášnivo pobozkal.

Oprel ma o stenu a strhol mi šaty. Zavzdychala som mu do ucha a on ma bozkával na krku. Presunuli sme sa do jeho spálne, a on ma zvalil na posteľ.

Ráno som sa prebrala v posteli a poslepu som rukami hľadala Klausa. Ale našla som iba prestieradlo. Otvorila som oči a rukami si ich pretrela. Pred posteľou už stál Klaus otočený chrbtom a čosi maľoval. Posadila som sa s hruďou zakrytou prestieradlom a rozosmiala som sa, a ľahla som si späť do postele. Do izby z okna svietilo prenikavé svetlo.
,,To je toho že si hore." povedal.
,,Koľko je hodín?" zívla som.
,,Jedenásť." zdvihla som obočie a chytila do rúk telefón, ktorý som len tak mimochodom našla v posteli.
Zadala som pin kód a pozerala sociálne siete.
V mžiku predomnou stál Klaus a mobil odhodil.
,,Heej!" zvískla som. On sa zasmial a šiel späť k plátnu.
Ja som si sadla a začala sa po štyroch dostávať ku koncu postele. Sadla som si na vlastné nohy a začala som ho masírovať. Prestieradlo som mala zatiaľ zviazané.
Pozrela som sa čo to maľuje, a bola som to ja... NAHÁ?
,,To som ja?", to kedy stihol?
On prikývol a vzdialil sa od obrazu a zvraštil obočie. Ja som si hlavu oprela o jeho rameno a pozorovala obraz.