• 3•

196 14 2
                                    

°°°Druhý ročník°°°

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

°°°
Druhý ročník
°°°

,,Tatino sa celé leto nejak trápil." hovorila som dvojičkám vo vlaku ,,Nedával to najavo, no ja som si to všimla. Vždy večer keď som išla spať si vybral niečo zo skrine a na to sa pozeral a potichu plakal."

,,čo ty vieš, možno mu niekto chýba." hovoril mi Fred ,,Moja mama veľa plače za svojimi bratmi. Ževraj jej ich pripomíname."

George si zadumane odhryzol z červeného pelendreku, ktorý mu zabalila mama do tašky na cestu. ,,Fred tým chce povedať že určite niekoho stratil."

,,Pochybujem o nikom nehovorí. Sem tam spomenie svoje časy na Rokforte keď ho poprosím, inak vôbec. Má len mňa." smutne som sa pousmiala. ,,Netvár sa smutne, teraz ty už máš aj nás." Fred ukázal na seba a Georga ,,Ale musíš nám sľúbiť, že na ďalšie leto prídeš k nám, toto si neprišla. Mamka sa tešila."

,,Prídem sľubujem, teším sa keď spoznám vašich súrodencov." chcela som dodať že prvom rade hlavne Charlieho ale ten vošiel do miestnosti spolu s Nymphadorou, tak strašne som jej závidela. Trávila s ním každý deň, aj keď bola z Bifľomoru.

,,čaute drobci." povedal nám ,,Ako prefekti sme Vám prišli povedať aby ste sa prezliekli, už budeme na Rokforte." bola som preňho len malé dieťa ,,Ja ti dám takého drobca." zamračil sa George ,,Aby si si v ponožke nenašiel horčicu." doplnil Fred.

,,Od teraz si budem strážiť ponožky." zasmial sa Charlie. Nymphadora sa usmiala ,,Tešíte sa znovu na Rokfort?" potichu som prikývla a sledovala ako zosmutnela ,,Je to náš posledný rok, je to smutné, ale bude zo mňa auror tak sa teším na výcvik.''

Musela som si kúsnuť do jazyka aby som jej nepovedala že sa nikto nepýtal. Našpúlila som pery a otočila sa na Charlieho ,,A ty Charlie kam pôjdeš?" Celá som sčervenala ani neviem prečo.

,,Do Rumunska študovať draky. Mamka z toho nieje nadšená ale budem chodiť domov hneď ako sa mi bude môcť." Môj úsmev ktorý som mala na perách za to že mi odpovedal zmizol. Bude ďaleko, už sa nestretneme nikdy v živote určite. ,,neboj krpatá, ešte sa uvidíme." Žmurkol na mňa a potiahol Nymphadoru za hábit, že odchádzajú. Hneď ako sa zavreli dvere Fred prehovoril:

,,viac si nemohla dať najavo že ho až po uši miluješ?"

Po dlhej ceste vlakom a zaraďovacej ceremónii prvákov vo veľkej sieni, som sa tešila že si konečne lahnem do perín. Bol to únavný deň, hlavne keď sa zajtra začíname učiť a ja mám prvú hodinu elixírov v tomto roku.

Ráno som sa umyla zatiaľ čo Alicia a Angelina boli dávno vo veľkej sieni a raňajkovali. Nezobudili ma. Neviem čo som im spravila ale držali si odomňa odstup.

Ponáhlala som sa na hodinu elixírov kde som našťastie prišla včas. Rýchlo som si sadla do lavice pred dvojčatá, sedela som vedľa Jordana Leeho. Ktorý vyťahoval svoj nový kotlík. Pamätám si ako som prosila môjho otca aby mi kúpil kotlík zo zlata. Odmietol ma že mi stačí cínový, a povedal aj to že nemáme peniaze. Som len dieťa, takéto veci ma ešte netrápia.

Jedna z mála ||Where stories live. Discover now