Jedna z mála ||

•13•

°°°°
Saténové šaty
°°°°
Nastal osudný deň. Halloween.

Ráno som vstala, obliekla sa a kráčala pomaly dolu, do klubovne. Dvojičky už tu neboli čo znamenalo že sú už na raňajkách. Alebo spia, ale myslela som že skôr to prvé. Predsa, dnes sa išlo do Rokvillu. Oni milovali Rokville asi tak ako ja. Chcela som tam ísť, aj keď som nemala hlúpy podpis od otca.

Keď som vošla do veľkej siene, všetci už raňajkovali a nadšene sa rozprávali, teda až na Harryho Pottera. Ten smutno hľadel pred seba. Ja som si sadla vedľa neho a otočila hlavu k slizolinskému stolu. Cardan sa nadšene zhováral s Adrianom Puceyom, pravdepodobne o metlobalovom zápase, ktorý mal nastať.

Naložila som si melasové koláčiky a naliala tekvicoví džús. Fred a George ktorý sedeli oproti si ma konečne všimli. Možno preto lebo som Georga kopla do nohy. ,,Cassi, dobré ráno." zvolal Fred na celú sieň a všetci kto sedeli pri nás ma začali zdraviť. Dokonca aj Potter sa prebral a povedal mi ahoj. ,,Tak ako to vidíš dneska?" spýtal sa nadšene George ,,Ja osobne medové labky, tento rok sme ich ešte nenaštívili."

,,Nemám podpis od otca, myslí si že teraz keď Black je na slobode-" nedopovedala som lebo Fred a George na mňa neveriaco hľadeli ,,Cass, ty predsa nepotrebuješ podpis." povedal mi Fred a ústami mi naznačil záškodnícka mapa.

,,A nejde len o to." povzdychla som si. Nemohla som im povedať že idem preč spolu s Cardanom. Nepovedala som to ani otcovi, nechám to na Snapa. Pretože otec by ma nikdy nepustil. ,,Chvíľu pred večerou idem preč, neviem kedy sa presne vrátim ale..." sralo ma že tu nebudem na večeru, Halloweenske večere bývali najlepšie. Taktiež som nevedela čo si vymyslím. ,,Moja teta zomrela." zrazu zo mňa vypadlo. Zahryzla som si do pery.

Fred a George nechápavo na mňa pozerali, dokonca aj Jordan Lee sa pridal do konverzácie ,,Cassi." začal Jordan ale Fred ho predbehol ,,Ty nemáš žiadnu tetu." povedal a George prikývol zatiaľ čo si upil z kakaa. ,,No, ale toto je novo objavená. A zomrela a otec povedal aby som ju videla aspoň na pohrebe, totiž ona bola mukel." splietala som piate cez deviate. ,,A chcela by som aspoň jej rodinu spoznať a preto tam idem." zakončila som to všetko a dala si do úst rýchlo koláč aby sa ma už nič iné nespýtali.

Keď som si bola istá že všetci odišli, dovolila som si vyhľadať Cardana. Nebola som taká trúfalá aby som išla za ním do slizolinskej klubovne, netrúfla som si ísť ani do žalárov. Preto som ho počkala po obede pred veľkou sieňou. Zatiahla som ho do výklenku jedného okna. Aby nás nezbadali jeho spolužiaci ktorý sa rozhodli zostať v hrade. ,,Tak o koľkej a čo si mám obliecť?" spýtala som sa ho rýchlo a vykukla spoza závesu či niekto nejde okolo. Hlavne som sa bála ducha Zloducha.

,,No, šaty pre teba mám." povedal ,,Sú jednoduché a nepotrebuješ podprsenku." zašomral ,,Budeme tam dve noci, u nás sa muklovské šaty nenosia takže som si dovolil kúpiť ti aj niečo čo moja matka neskritizuje." nakrčila som čelo ale prikývla som. ,,Musíš sa držať pri mne po celú dobu, najprv zistíme niečo o tebe a až potom o mne. Keď sa tam Serpent Malfoyová neobjaví alebo nebude vedieť nič o tvojej mame, prikloníme sa k tomu že je tvoja mama humusáčka. Potom zariadime čo potrebujem ja."

Povzdychla som a pozrela zase za záves či nás niekto nepočúva, dúfala som že práve teraz dvojičky nemajú v ruke záškodnícku mapu. ,,Prídeš ku mne do klubovne, a donesieš mi šaty, za pol hodinu pred obrazom tučnej pani."

,,Si si istá?" spýtal sa ,,Ak nás niekto uvidí...alebo to niekomu povie." jeho tvár zvážnela ,,Neboj heslo je Fortuna Major, neopováž to zneužiť." keby ho čakám pred obrazom tučná pani by hneď vedela že ide zamnou a to si dovoliť nemôžem.

O pol hodinu som ho čakala za obrazom tučnej pani, už som si myslela že nepríde a trochu sa potešila. Stála som v klubovni kde boli prváci a druháci a odpočítava sekundy. Ale on prišiel. Otvoril sa obraz a on vošiel dnu s úsmevom a so šatami v ruke. Všetci prváci stíchli dokonca aj dvojica druhákov ktorý hrali rachotiacu sedmu. Nestávalo sa často že by slizolinčania chodili k Chrabromiľskej veži nie to ešte aby išli dnu. ,,Ahoj Cardan." zašvitorila som falošne, a on sa usmial. Mal na sebe košeľu a slizolinskú kravatu. ,,U nás platí pravidlo že chlapci nemôžu ísť po schodoch k dievčatám. Ale Fred a George to už dávno obišli." usmiala som sa a namierila prútik ku schodom ktoré sa zmenili na šmíkačku. ,,Musíš to vyjsť." oznámila som mu a otočila sa na prvákov a druhákov. ,,Ceknete a vyskúšam na Vás Weasleyovské vynálezy."

Konečne sme sa dostali do mojej izby ktorú som zdielala s Angelinou a Alice. Cardan sa rozhliadol. Zatiaľ čo mali Angelina a Alice postele pri sebe a všade fotky a plagáty ja som mala posteľ oddelenú pri okne. Bola až moc tmavá bez plagátu a fotky. Jediné čo Cardan povedal bolo: ,,Je to tu až moc červené." Bola som rada že nič nekomentuje. ,,Toto je tvoja vrana?" zastavil sa pri Paroháčovi a ja som prikývla ,,Pekná." povedal a ja som sa usmiala.

,,Tak Cassiopeia." hodil mi troje šaty na posteľ. ,,Tie prvé si oblečieš dnes." zdvihla som ich do ruky, bol to satén. Boli dlhé až po členky a jednoduché. Nemali žiadne zbytočné ozdoby. Boli krémovej farby až zlatej. Boli pekné až na ten výstrih, ktorý sa mi tiahol skoro až po brucho. ,,Moja mama miluje výstrihy a ja, ja tiež. Tak si ich obleč."

Povzdychla som si, ale šla sa obliecť. Otočila som sa mu chrbtom a prikázala som mu aby sa otočil. Vyzliekla som si sukňu a košeľu, odopla podprsenku a obliekla si šaty. ,,Zapneš mi ich?" spýtala som sa Cardana a on sa otočil. Pristúpil ku mne a dotkol sa môjho chrbta. Zapol mi pomaly zips a odstúpil. ,,Teraz čo?" spýtala som sa a otočila sa naňho. Prehliadol si ma ,, Tvoje vlasy a tvár. Namaľuj sa tak jak to dievčatá robia a no tak." pokrútil hlavou a zvalil sa mi na posteľ vedľa šiat ktoré priniesol. ,,Modré sú moje obľúbené Lupinová." oznámil mi ,,O štvrtej pred kabinetom profesora Snapa, príď pobalená a nachystaná. Nepokaz to lebo ťa bývalí smrťožrúti zabijú pred očami všetkých."

Presne o štvrtej som stála pred kabinetom Snapa. Odrátavala som každú sekundu a bola som v strese viac ako inokedy. Vlasy som mala vyčesané do hora a zobrala som si malú striebornú kabelku ktorú som začarovala tak aby sa do nej všetko zmestilo, vrátane šiat na zajtra. Moje tetovanie na pravej ruke bolo perfektne vidieť. Mala som svoju podobu tváre, svoje modré oči a svoje biele vlasy. Cítila som sa až moc krásne aby to bola pravda. Pripadala som si čistokrvne, bohate. Cítila som sa ako Draco Malfoy.

,,Vyzeráš ako Malfoy." vyšiel spoza rohu Tremplay. Mal na sebe bielu košeľu a čierne nohavice z obleku. V ruke držal sako, znova si ma prehliadol a zastavil sa na pravej ruke. ,,Odkiaľ máš také prstene?" jeden už videl, bol to ten s B a erbom. No, tento druhý som dostala od otca na Vianoce sa mi zdá, asi pred rokom. Bol s veľkým M a hadom. Páčil sa mi viac. ,,Rodinné dedictvo." povedala som mu a viac nerozprávala. Počkali sme na Snapa ktorý sa tváril ako vždy, nijako ale v jeho očiach bolo prekvapenie keď ma uvidel.

Tieto šaty ⬆️