Something. [NASH GRIER]

10

"Kam pôjdeme?"

"To je prekvapenie"
.......................................

Nash POV
Zobral som Anu za ruku a išli sme na jeden starý štadión na ktorý už nikto nechodí.

"Počkaj ale tu je brána. Tam sa asi nesmie ísť." povedala zo strachom.

"Keby sa tam nesmelo tak určite ťa sem neberiem za bieleho dňa" mrkol som.

Sadli sme si na tribúnu a rozprávali sa o všetkom. Sedeli sme tam asi 2 hodiny tak sme išli ku mne.

"Čaute. Ideme do izby." prišiel som do obývačky kde sedeli Sky, Hayes a mama.

"Dobrý deň. Ahojte" pozdravila Ana.

Za nami bežala Sky. Tak sme sa s ňou pohrali. Vlastne Ana sa s ňou pohrala. Však dve "ženy" zoberú všetko a mne nezostalo nič. Česali bábiky, kecali o tých banských veciach ako sú frajeri, však chápete. A ja som len počúval a neprestajne sledoval Anu.

"Môžem ti povedať tajomstvo?" spýtala sa Skylynn.

"Jasné" usmiala sa na Skylynn Ana.
Nie nie. Dúfam že to nepovie.

"Nashovi sa páčiš" zachechotala sa.
Povedal to.

"Áno?" usmiala sa a pozrela na mňa.
Určite som bol ako rajčina.

"Skylinn ale to tajomstvo bolo naše."

"Prepáč Nash ale ona to musela vedieť. Aj jej sa určite páčiš. Však Ana?" pozrela sa striedavo na mňa a Anu.

"Máš pravdu" usmiala sa.

"Sky poď dole ideme do obchodu." kričala mama.

Zostali sme doma sami tak sme išli do izby.

"Myslela si to vážne?"

"Čo? Aha. Myslela. Je to zlé?"

"Nie." usmial som sa

Zrazu nastalo ticho. Pozerali sme sa navzájom do očí. Chcem to urobiť ale bojím sa ako zareaguje. Nash poď, pobozkaj ju už! Načo čakáš? Hovoril mi vnútorný hlas.

Ana POV
Videla som na Nashovi že je nervózny. Kto by nebol. Boli sme ticho ako muchy a pozerali sa navzájom do očí a už len čakať čo sa stane. Začal sa približovať. Bože čo mám spraviť? Ana spolupracuj a nebuď padavka! Hovorila som si v hlave. Čím bol bližšie tým bol nervóznejší. Pozeral sa na mňa ako keby sa bál že robí niečo zlé. A zrazu to bolo. Ani som sa nenazdala a pobozkal ma. Spolupracovala som. V bruchu sa mi rozleteli motýle. Keď sme sa od seba odtiahli videla som mu na tvári široký úsmev. Usmiala som sa na ňho späť.

"Prepáč ale nedalo mi to. Musel som to urobiť. Ak by som to neurobil asi by som sa musel zabiť." povedal so sklonenou hlavou.

"Ale mne to nevadí." chytila som ho za tvár a pobozkala ho.

"Musím ti niečo povedať."

"No tak hovor"

"Vieš... No...Ja..ja som sa do teba to..zaľúbil." začervenal sa.

"To sme na tom asi rovnako." chechtla som.

Začal sa usmievať a oči mu žiarili.

"Je mi to blbé že som ti to takto povedal ale nemohol som to tajiť... Čo keby niekto... no veď vieš.... Ana bola by si moje dievča?" usmieval sa od ucha k uchu.

"Samozrejme!" skočila som mu okolo krku.

"To som rád." stiskol ma ale dával pozor aby ma nerozpučil.

Tento deň bol asi najlepší zo všetkých.

Ahojte. Dúfam že sa páči.
Comment&Vote poteší. ♥